Tak ako na väčšine územia Slovenska tak aj na Záhorí a Myjavských kopaniciach bolo zvykom, že mládenci oblečení v maskách chodili v poslednú fašiangovú nedeľu po domoch na obchôdzku. Za odmenu dostávali rôzne potraviny a peniaze. Slaninu a klobásy si zvykli napichávať na ražeň, pečivo, koláče, vajíčka a peniaze si ukladali do košov. Po obchôdzke si mládež vystrojila v krčme alebo v niektorom dome hostinu. Z vajec a slaniny si robili praženicu, niekde slaninu vytopili a na tuku vyprážali pečivo. Za peniaze zvyčajne nakúpili alkoholické nápoje a vyplatili muzikantov. Pre fašiangy sú typické rôzne druhy vyprážaného pečiva – šišky, pampúšky, fánky, krapne, herouke a pod. Podľa ľudovej viery konzumácia vaječných jedál a vyprážaného pečiva mala zabezpečiť rodine a hospodárstvu želanú prosperitu, ktorej základ a predpoklady sa vytvárali na začiatku jari. Charakter fašiangových jedál má korene v tradičnom rytme roľníckych prác, ktorých v tomto období bolo menej, takže bol dostatok času i potravín na rôzne zvyky, zábavy a hostiny. Na charakter fašiangových jedál vplývali aj stredoveké cirkevné nariadenia, zakazujúce v 40-dňovom pôste, ktorý po nich nasledoval, konzumáciu mäsa, masti, vajec, mlieka, syra. Konzumácia tradičných fašiangových jedál pretrváva v dedinskom i mestskom prostredí aj v súčasnosti.

10999858_324709157725840_7804604369017114072_o

Autor: Rastislava Stoličná/upravené
Literatúra: Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.
Zdroj: ludovakultura.sk