Túto sobotu sem si užiu folklóru doslova od rána do večera. Ešče skúrej jak na svitaní, sem sa mňeu zúčastnit akcie s kúcanskýma kamarádama na kosení úky a večer sem mňeu co-to reknút na MFF Myjava 2017.
 
Stretnucí koscú mneuo byt o štyrech ráno. Obudziu sem sa o púl pátej a tak sem si akorát stiheu oblécit konopňáky, navarit do termosky čaju, šlahnút moju šest-eurovú kosu do auta a odpálit to. Nerád chodzím nekam neskoro, na rozdíl od Mojej, kerá si v tem našua oblubu, a tak sem si vymýšlau nejaké výhovorky, keré mi aj tak nikdo nebude vjerit.
 
Doraziu sem a… na mísce biu akorát Riša s Filipem, strícem Valachovičem zvaným Kučérka a pár zmrzuích komárú, kerí sa nemohli trefit do žiui. Konečne sem vidzeu jak sa porádne nakúvá kosa. Ludé, já sem to doma masciu fšelijak, ale ked to zebrau do ruky skutečný majstr, tak to byua nakutá a nabrúsená kosa. Postupne sa začali zlézat aj ostatní kúcanskí folklóristi a nadšenci, aj pán farár oblečený v konopňákoch jak sa patrí, došeu a ukázau, že to umí né enem pred oltárem, ale aj s nástrojem, kerí sa v horších dobách využívau jak zbraň.
 
Po zvítaní, prípravách a prvéj štamprli slivovice na uačný žaúdek /slubovali škvaražinu na snídaňí/, sme sa do teho puscili. Nemyslite si, že sa robiu enem nejaký kúsek. Parcela na kosení mneua skoro dva hektáre a tráva byua po kolena. Menší výšky, to mneli po pás a múj Petrík až po hubu.
 
Porádne nakuté a nabrúsené kose zasviščali a já sem zisciu, že aj ten nekvalitní nástroj, kerí sem vlastniu, po správném nastaveňí má určité možnosci.
 
Vím, že kombajn a traktor sú stroje parádní a bez nich by nám byuo čaško, ale ked za rosy sa na úce rozestúpjá chuapi, každý ve svém rádku, rozkročá sa, napráhnú a v jedném rytmje idú za sebú, ked je čut enem pofukujúcí vjetr a svišť nabrúsených kosí. Povím vám, to je nádhera. Predstavte si, že ešče aj každá kosa hraje inú muziku, jedna sviščí víš, druhá nížej a padajúce stébla ten koncert dopĺňajú, to teprva je paráda.První rádek sme prešli jak nic. To sem si ríkau, co si na tú drinu kosci sťežovali, druhý….to už sem začau cítit kríža a ruky. A trecí, uf, to už sem nejak nemoheu popadnút dech, furt sem brúsiu, až sem na konec tú šest-eurovú kosu douámau, aby po mne nedaj Bože nekdo nesceu začat štvrtý rádek.
 
Konečne doleceli dzífčence na kouách a dali nám slúbené snídaňí a dovaliua sa ludová muzika Pláňava. Jak začali hrát, pracovní nasadzení klesuo na 30%, pravda okrem nás vychcancú Kohúta a Húšťavu, kerí si naschvál douámali náradzí, aby sa nemoseli drít.
 
Do teho šeckého doraziu aj furman Balga z Tvrdonic, kerí okrem teho, že povoziu dzeci, nám ukázau, jak sa kosiuo a prehadzovauo s pomocú koní. No na parádu. Povím vám, vúbec sa mi nesceuo odejít, ale moseu sem, lebo MFF Myjava vouau. Myjavslé folklórní sú naša srdcová záležitost, nevím kolko sezón sem variu v MY-a-VY na úce konča Trnovcú, dokonca sem si z Gbelanem okoštoval aj ten parádňí pocit vystupovaňá na huavním javišči, ale…. Su nejak na rozpakoch.
 
Svojého času, ked sem byu ešče nadšený pro javiskové vystupovaní a budovaní folklórní skupiny od samého začátku, sem mneu z kamarádem Rišú Drškú takovú „výmjenu názorú“, kedy on tvrdziu, že folklór treba robit na živo a javiskový folklór je v skutečnosci enom suabý odvar života, samozrejmne já opak. Myslím, že sa mu mosím huboko ospravedlnit a dat mu za pravdu.
 
Ved, je rozdíl, naozaj si oblécit starodávny pracovný kroj, zebrat do ruky náradzí a aj ked v rámci zábavy si vyskúšat kúštek života naších starých otcú a materí. Jak je to krásné, ked na čerstvo pokosenej úce hrajú muzikanci a kosci sečú v jedném rytmňe na prvú dobu, co svišť, to zabručaní basy. Ked vám krásné dzífčence a ženy v obyčajních krojoch donesú do rádku omascený chleba, vodu a pohárek vína? Ked sa dzeci vybuázňá a učá sa temu krásnemu umneňú jak sa ručne seče?
 
Jak propastný rozdíl je proci temu i ked krásný a mojému srdcu velice miuí festival sklúzne do preplnenej promenády kouem stánkú s červenýma goralskýma širákama a podobne.
 
Mosím sa Richardovi ospravedlnit. Mneus pravdu. Cesta, kerú dláždžíte v Kútoch je tá pravá. Nech vám vydrží aspoň tak dúho, jak tá ozajstná dláždená, kerá sa vymneniua za novú až po dúhých desetročách.
Dekuju za krásnú sobotu!
 
Janek Kohút, ministr pro zachovávaní kultúrního dedičstva a tradícií našich predkú ZSSR