agnelli beranek

 

Rodák zo Skalice J. Agnelli Baránek bol rímsko-katolíckym kňazom. Už počas kaplánskej štácie v Holíči sa venoval pestovaniu poľnohospodárskych plodín. V roku 1844 sa stal farárom v Čároch a svojej záľube sa začal venovať vedecky. Obstaral si najmodernejšie nástroje, dopestoval novú odrodu zemiaka, na farských poliach mal obsiate liečivé rastliny a publikoval. Stal sa svetoznámym šľachtiteľom a výskumníkom. Na sklonku života odišiel do Holíča, kde zomrel a je pochovaný.

 

* 06.02.1852 (Skalica)               + 06.08.1923 (Holíč)

 

Významný pokusník, pestovateľ a šľachtiteľ liečivých rastlín a zemiakov. Po absolvovaní stredoškolských štúdií študoval teológiu v Ostrihome. Od roku 1876 účinkoval ako r. k. kaplán v Holíči, kde vo vlastnej záhrade študoval vlastnosti rastlín, podmienky ich vývoja, vplyvy kultivácie a prírodných podmienok vôbec. Po 7 rokoch sa presťahoval do Kuklova a roku 1884 do Čárov, kde na veľkých plochách pestoval liečivé a aromatické rastliny, šľachtil ich a konal s nimi pokusy. Mal z nich široky sortiment (asi 80 druhov), pestoval priesady a spracúval (sušil) ich. Zúčastňoval sa odborných výstav vo Viedni, Budapešti, Kodani a v Štokholme, na ktorých získal diplomy a vyznamenania. Osobitne sa zaoberal šľachtením mäty pieprovej (Mentha piperita), z ktorej pestoval 11 odrôd a najvhodnejšie z nich šľachtil a štandarizoval. Pekné výsledky docielil aj v šľachtení zemiakov. Angelliho odrody boli známe vysokými výnosmi a kvalitou.
O svojich skúsenostiach a pracovných výsledkoch často prednášal a publikoval. Roku 1915 vydal v maďarčine obšírne dielo o pestovaní liečivých a aromatických rastlín. Za zásluhy na poli botaniky a poľnohospodárstva domáce aj zahraničné vedecké spoločnosti, medzi nimi aj Linného spoločnosť v Stockholme, ho menovali svojím členom. Posledné roky života trávil v Holíči.

Skalický rodák Jozef Agnelli – Baránek (1852 – 1923)mal síce od útleho veku vzťah k rastlinám a botanike, ale vyštudoval v Ostrihome teológiu a stal sa kňazom.

Analýza jeho života a zanechané dielo ukazuje, že už ako desaťročný pestoval na svojom pozemku, ktorý mu venovali jeho rodičia, jačmeň, raž, kukuricu, pšenicu, zemiaky a mal aj niekoľko koreňov viniča. Naučil sa niekoľko metód štepenia vzácnych stromov a zakoreňovanie výhonkov.

Priestor pre návrat k jeho záľube z mladosti sa mu vytvoril, keď nastúpil za kňaza v roku 1876 v Lakšárskej Novej Vsi a tu sa ako autodidakt začal systematicky a vedecky venovať šľachteniu poľnohospodárskych plodín a pestovaniu liečivých rastlín. Prvé významné úspechy dosiahol v šľachtení zemiakov. Počas svojho života vyšľachtil cez 200 odrôd zemiakov, z ktorých najvzácnejšie boli: Juwel, Panónia, Hungária, Bauernfreund, Magnum bonum, alebo Magyar kincs. Jedna z jeho vyšľachtených odrôd zemiakov bola po ňom pomenovaná ako „agnelky“, ktoré sa vyznačovali svojou veľkosťou. Okrem zemiakov sa profiloval aj v pestovaní nových odrôd pšenice, raži, viniča a kukurice. Neskôr sa špecializoval na pestovanie liečivých rastlín.

Analýza jeho práce dokazuje, že pestoval vyše 250 druhov liečivých rastlín. Cieľavedomou a systematickou prácou dosiahol, že z priesad mäty piepornej vyprodukoval až 2 milióny kusov, z medovky lekárskej okolo 3 miliónov, yzopu lekárskeho a šalvie okolo 2 miliónov a levandule lekárskej 20 000 kusov. Tieto priesady expedoval nielen po celej Európe, ale aj do Ameriky. Analýza ďalej ukazuje, že z mäty piepornej dosiahol vysoké výnosy – až 70 g drogy, zo šalvie okolo 50 g, z medovky lekárskej 40 g, z ruty 70 g. Tieto výsledky ho kvalifikovali medzi priekopníkov plantážového pestovania liečivých rastlín v celoeurópskom merítku.

 

Autor , text: Skalica 1992, foto Skalica a Zahorie, Prof. RNDr. Jozef Čižmárik, PhD., http://www.liecive.herba.sk