blaho pavel mudr

 

Dr. Pavel Blaho  (pseudonym: Pavel Skalický;  slovenský lekár, publicista, politik a národný buditeľ sa narodil pred 150 rokmi.

 

* 25.03.1867 (Skalica)               + 29.11.1927 (Bratislava)

 

Pochádzal z roľníckej rodiny. Nižšie gymnázium študoval v Skalici, vyššie v Trnave, kde roku 1887 maturoval. Po skončení vojenskej služby sa roku 1889 zapísal na lekársku fakultu vo Viedni, kde bol roku 1898 promovaný za lekára. Pavel Blaho sa už ako vysokoškolský študent zúčastňoval nacionálneho ruchu vo Viedni v študentských a spoločenských krúžkoch skoro všetkých slovanských národností bývalej monarchie. Pracoval v spolku „Tatran!“, bol spoluzakladateľom a činným pracovníkom spolku „Národ“. Vo Viedni začal pracovať aj publicisticky. Roku 1898 sa v Skalici usadil ako lekár. Spolu s Dr. Vavrom Šrobárom od roku 1898 vydával revue „Hlas“, pre roľníkov založil ľudovovýchovný týždenník “Pokrok”, rozširovaný po celom okolí a neskôr vydával aj „Ľudové noviny“.

Osvetová a hospodárska činnosť Dr. Pavla Blahu sa prejavovala v zakladaní ľudových knižníc, roľníckych družstiev, vo vydávaní kalendárov “Nová domová pokladnica” a v široko rozvetvenej prednáškovej činnosti po celom Záhorí. Organizoval štúdium slovenskej mládeže na českých školách. Usporadúval zájazdy na výstavy v Čechách a na Morave. Spolu s Dr. Ludovítom Okánikom pracoval v Katolíckom kruhu a podľa návrhov architekta Dušana Jurkoviča postavili spolkový dom, ktorý sa stal strediskom kultúrno-osvetovej práce. V ňom sa odohrávali divadlá, zjazdy a spoločenské podujatia a v niekoľkých jeho miestnostiach bolo aj múzeum ľudového umenia. Od roku 1906 až do prevratu bol Dr. Blaho poslancom uhorského snemu za Slovenskú národnú stranu a za volebný okres Moravský Sv. Ján. Roku 1893 a po druhý raz v rokoch 1912 až 1913 bol v Spojených štátoch severoamerických, kde usporiadal množstvo prednášok a získaval slovenských krajanov pre národné hnutie. V letných mesiacoch ordinoval ako kúpeľný lekár v Luhačoviciach, kde organizoval známe „luhačovické porady“ československej vzájomnosti.
Prvú svetovú vojnu prežil ako vojenský lekár. Významnú úlohu zohral za prevratu r. 1918, keď ako povereník Národného výboru po Šrobárovom odchode zo Skalice riadil civilnú a vojenskú okupáciu západného Slovenska, kým nebola ustanovená prvá slovenská vláda v Žiline. Bol členom Revolučného národného zhromaždenia, referentom poľnohospodárstva v Ministerstve pre správu Slovenska, poslancom a prezidentom Zemedelskej rady pre Slovensko. Pochovaný je na skalickom cintoríne.

 

Život

  • Otec: Ján Blaha
  • Matka: Mária Bellay

Otec Pavla Blahu bol roľníkom, neskôr bohatým mešťanom v Skalici.

Štúdium

Študoval na gymnáziu v Skalici a v Trnave, kde maturoval v roku 1887. Od roku 1889 študoval medicínu na univerzite vo Viedni.

Novinárska činnosť

Počas štúdia pracoval v akademickom spolku Tatran, neskôr bol jeho predsedom. Keď na popud uhorskej vlády bola zastavená činnosť Tatranu, Blaho spolu s Wagnerom založil spolok Národ, v ktorom sa okrem študentov schádzali aj mladí remeselníci a robotníci. Bol dopisovateľom Amerikánsko-slovenských novín. V lete 1893 odišiel na pozvanie Petra V. Rovnianka do USA, kde pracoval ako redaktor v Amerikánsko-slovenských novinách. V roku 1896 bol spoluzakladateľom Českoslovanská jednoty. Po skončení štúdia sa vrátil do Skalice a otvoril si tam ordináciu.

Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti. V roku 1898 začal vydávať ľudový kalendár Nová domová pokladnica, ktorý vychádzal až do prvej svetovej vojny (1914). Spolu s Vavrom Šrobárom založil časopis Hlas. Bol prvým šéfredaktorom pokrokového časopisu Hlas, ktorý vystupoval proti pasivite Slovenskej národnej strany. Okolo časopisu sa sústredila skupina mladých národne orientovaných ľudí a celá táto nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala hlasná generácia. Zaslúžil sa tiež o vydávanie periodík Pokrok (1903 – 1916) a Ľudové noviny (1907 – 1910, viedol redakciu ).

Podnikanie

Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v zakladaní potravných a peňažných družstiev. V roku 1898 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného družstva v Gbeloch v roku 1901. V roku 1904 uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v Skalici. Založil Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami. Založil približne 100 potravných, úverových a svojpomocných družstiev. V r. 1907 založil Obchodnú banku v Skalici, ktorá sa v roku 1920 spojila s Americko-slovenskou bankou v Bratislave.

Politika a verejný život

Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov. Na Záhorí zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. V roku 1905 tam dal vybudovať Spolkový dom v Skalici, pri ktorom o rok neskôr založil aj múzeum, ktorého základom sa stala jeho zbierka ľudovoumeleckých výrobkov.

Spolu s Milanom Hodžom boli predstaviteľmi raného agrarizmu na Slovensku. V rokoch 1906-1913 organizoval roľnícke zjazdy v Skalici a stal sa prvým riaditeľom Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod založeného v roku 1912 v Budapešti.

Od r. 1899 bol členom mestského zastupiteľstva v Skalici a v roku 1906 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za okres Svätý Ján. Za poslanca bol zvolený aj druhýkrát v roku 1910. V sneme vystupoval proti Apponyiho školským zákonom.

V rokoch 1903-1914 a 1918 pracoval ako sezónny lekár v kúpeloch Luhačovice. V rokoch 1908-1914 bol hlavným organizátorom porád Českoslovanskej jednoty v Luhačoviciach. V roku 1912 odišiel druhýkrát do USA, kde navštívil krajanské spolky a prednášal o postavení Slovákov v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v Kroměříži (1914-1916) a v Székesfehérvári (1916). Od roku 1917 bol na zdravotnej dovolenke.

Po vzniku SNR sa stal jej členom, pre chorobu však nebol aktívny. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Od 6. novembra 1918 menovaný povereníkom pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od 17. decembra 1918 referent poľnohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918-1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia, v rokoch 1920-1927 poslancom NZ za agrárnu stranu. Od roku 1920 predseda dozorného výboru Ústredného družstva v Bratislave. Od roku 1921 predseda Zemedelskej rady.

V júni 1909 založil Roľnícku a priemyselnú banku vo Veľkých Levároch, ktorá sa v roku 1917 sfúzovala s Meštianskou bankou v Topoľčanoch a o dva roky neskôr s Obchodnou bankou v Skalici. V roku 1919 preniesol sídlo banky do Malaciek a ešte v tom istom roku do Bratislavy. V roku 1920 sa banka v zmysle zmluvy s Michalom Bosákom zmenila na Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave. Blaho potom pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady Americko-slovenskej banky až do svojej smrti.

 

 

Autor foto, text:  Skalica 1992, sk.wikipedia.org, Záhorské múzeum

 

17390820_1872441986300743_6355031700438300139_o