mudroch,-jan

 

Pripomíname si 50 výročie úmrtia.

V rokoch 1950–1952 prvý rektor Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave; spoluzakladateľ Skupiny 29. augusta. Podieľal sa na vydávaní odborných časopisov a surrealistických zborníkov (Sen a skutočnosť). Venoval sa hlavne figurálnej maľbe a zátišiu, využíval metafóry a symboly. Vrcholné diela pochádzajú z vojnového obdobia (Katastrofa, Nešťastie); po 2. svetovej vojne sa priklonil k poetickému realizmu (Matka s dieťaťom na chrbte, Materstvo). V roku 1963 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 národný umelec in memoriam.

 

*28. 3. 1909 (Sotina)                +4. 2. 1968 (Bratislava)

 

Narodil sa v početnej rodine drobného remeselníka. V 1923 prišiel do Bratislavy na reálku, ktorú. však nedokončil, lebo už v tom čase sa začal sústredenejšie zameriavať na kreslenie.

Neuspokojovali ho ani viaceré zamestnania. Svoj prirodzený talent a neutíchajúci záujem o výtvarné umenie začal v 1926 kultivovať na súkromnej maliarskej škole G. Mallého, kde získal stručné základy kreslenia a maľovania. Od 1930, napriek otcovmu nesúhlasu, pokračoval v štúdiu na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Po jednom semestri prestúpil na Akadémiu výtvarných umení, najprv k prof. J. Obrovskému a od 1932 k vynikajúcemu pedagógovi i umelcovi, prof. W. Nowakovi, kt. na tvorbe svojich žiakov zanechal obzvlášť výrazné stopy.

Po úspešnom výstavnom debute v Prahe v 1937 odišiel na Slovensko, kde sa aktívne zapojil do kultúrneho života. V roku 1938 sa definitívne usadil v Bratislave. V dobách pred blížiacou sa vojnou spolupracoval hlavne s predstaviteľmi nadrealistického hnutia Avantgarda 38. Tu sa začala i jeho pedagogická činnosť. Najprv krátko pôsobil na Škole umeleckých remesiel v Bratislave a v rokoch 1939-41 na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT. V 1941 bol zo školy prepustený za pokrokové názory. V závere vojny, od leta 1944 pobudol necelý rok v Senici, pričom pri bombardovaní sa zničilo okolo tristo jeho obrazov. Po oslobodení sa vrátil do Bratislavy a stal sa jedným zo zakladateľov Vysokej školy výtvarných umení a jej prvým rektorom. Počas dlhoročného pôsobenia na škole (až do svojej smrti) vychoval 31 žiakov a podstatne prispel k formovaniu mladej nastupujúcej umeleckej generácie.
Popri pedagogickej práci sa Ján Mudroch významne podieľal na organizovaní umeleckého života na Slovensku, najmä pri obnovení činnosti Umeleckej besedy (1947 zvolený za jej predsedu) a s ňou spojenou i ďalšou výstavnou aktivitou, keď organizoval výstavy popredných sloven. umelcov, detského prejavu, pri založení Slovenskej národnej galérie (1948), vzniku odborných časopisov (Kultúrny život) a iných.
Svojou umeleckou tvorbou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti moderného sloven. výtvarného umenia. Jeho maliarsko-kresbový prejav sa pohyboval v komorných, intímnych sférach, ako ich predstavujú okruhy zátišia a kytíc, portrétu a aktu. Opierajúc sa o nowakovské poučenie rozvíjal najmä postimpresionistické tendencie a na druhej strane pre svoju príznačnú svetelnú obrazovú kultúru čerpal inšpiráciu i u starých majstrov, v prvom rade Rembrandta a Goyu. Bohaté dielo Jána Mudrocha v celej zložitosti jeho zrodu i kontinuity budovalo predovšetkým na osobitom poetickom prepise sveta a na emocionálnom pôsobení farby.

Je dôležitým pokračovaním línie, ktorú v slovenskom výtvarnom umení začala zakladateľská generácia spolu s úsilím M. Galandu a L. Fullu. Jeho meno je späté s rozvojom slovenského výtvarného umenia medzi dvoma vojnami a po vojne, s veľkou organizačnou iniciatívou, s úsilím zapojiť slovenské maliarstvo do európskych súradníc.

 

Zdroj: Eva Fordinálová, Božena Juríčková Dana Janáčková, Senica dejiny mesta