3-c4cbdf1748b7a605b48f2253fef5446a6e1d9ec4

 

Český filozof, sociológ a politik Tomáš Garrigue Masaryk bol prvým československým prezidentom.

 

T. G. Masaryk bol tvorcom novodobej teórie čechoslovakizmu a jednotného československého národa, považoval Čechov a Slovákov za jeden národ. Okolo časopisu Hlas sústreďoval v Prahe aj slovenskú vysokoškolskú mládež, na ktorú mal najmä politicky veľký vplyv. Hlasisti napríklad kritizovali národniarov z Martina za ich pasivitu v prijímaní čechoslovakistickej teórie.

 

Pedagóg, historik, vedec, jeden z hlavných tvorcov česko-slovenskej štátnosti, prvý česko-slovenský prezident, jeho pravdepodobným, no písomne nedoloženým rodiskom, sú Kopčany

* 7.3.1850 (Hodonín)                + 14.9.1937 (Lány)

 

Jednou z najvýznamnejších osobností moderných slovenských a českých dejín je pedagóg, vedec, filozof-humanista, sociológ, politik, 1.prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk.

Narodil sa 7.marca 1850 v Hodoníne. Jeho matka Terézia Kropáčková pochádzala z moravských Hustopečí a otec Jozef Masaryk z Kopčian na Záhorí. Tu treba spomenúť zaujímavý moment. V našej dedine sa do súčasnosti zachovala ústna tradícia, že T.G.Masaryk sa narodil v Kopčanoch a nie v Hodoníne. Opiera sa o tvrdenie, že v roku 1850 v obci nebol farský úrad a matrika sa nachádzala v neďalekom meste Holíč. Krátko po narodení malého Tomáša bol jeho otec-kočiš premiestnený zo žrebčinca „Štít“ v Kopčanoch na veľkostatok v Hodoníne.

Preto dal syna zapísať až tam. V tom čase tvorilo holíčsko-šaštínske a hodonínske panstvo jeden celok, ktorý bol vlastníctvom cisárskej rodiny Habsburgovcov. V rukopisnej kronike obce Kopčany, ktorú napísal Bedrich Suchý si môžeme prečítať: „Túto okolnosť dotvrdzovala rodina Masarykovcov kopčanských, bratranec Matej Masaryk Gorala, ako aj seriózni občania obce: Michal Dubecký: richtár obce, Hanzalík Prítrský: roľník, Martin Hlaváč: roľník /napravoval vykĺbeniny nôh a rúk/, Anton Suchý: stolár, Pavel Damborský Jankes: roľník, Ján Damborský Rosa: roľník.“ Položme si otázku. Ako je možné, že v Kopčanoch sa zachovala tradícia o narodení Masaryka?

V lete 2007 vyšla kniha: „T.G.Masaryk a kopčianska legenda“ Autorom je vydavateľ Jozef Michaláč. Vydalo ju Nakladateľstvo Nestor. Ústredná téma, ktorou sa celá kniha zaoberá, je zahrnutá v samotnom podnázve: Kde sa v skutočnosti narodil náš prvý prezident? V publikácii je množstvo faktov a argumentov, ktorý pán Michaláč získal štúdiom Masarykovskej literatúry a rôznych prameňov.

V dôsledku otcovho zamestnania sa miesta jeho detského života často striedali. Hodonín, Mutěnice, Hodonín, Čejkovice, Čejč, tu sa učil kováčom, Hustopeče, kde začal chodiť do reálky. V r.1865 vstupuje pätnásťročný Tomáš do druhej triedy gymnázia v Brne. Zmaturoval v r.1872 vo Viedni, kde o štyri roky skončil i filozofickú fakultu viedenskej univerzity a 15.3.1876 sa stal doktorom filozofie. V štúdiách filozofie pokračoval v Lipsku. Tu sa spoznal so  Charlottou Garrigue, Američankou z Brooklyna. V lete 1877 sa Masaryk vrátil do Viedne a vypracoval  habilitačný spis „O samovražde“. 15.3.1878 sa oženil a prijal k svojmu menu i meno manželky. Odvtedy sa volal Tomáš Garrigue Masaryk. V roku 1879 obhájil svoj habilitačný spis „Der Selbstmord als soziale Massenerscheinung der Gegenwart“ a bol vymenovaný za súkromného docenta filozofie na viedenskej univerzite. Za dva roky vyšlo toto dielo v knižnom vydaní a medzi svetovou vedeckou obcou si získal uznanie. Vo Viedni spolupracoval so Slovanským akademickým spolkom. V roku 1882 sa stáva mimoriadnym profesorom na českej univerzite v Prahe. Praha znamená veľký medzník v živote T.G.Masaryka. Masaryk veľmi intenzívne spolupracoval s literátmi, vedcami a politikmi. V r.1883 založil na univerzite nový vedecký časopis Athenaeum, ktorý sám redigoval. Dal tiež podnet a účastnil sa vydávania veľkého Náučného slovníka v Ottovom nakladateľstve. Ako pedagóg sa stal veľmi oblľúbeným. Študenti ho zbožňovali a na jeho prednášky prichádzali i z iných fakúlt a univerzít. T.G.Masaryk mal veľké osobné čaro. Bol taktný, bezprostredný, zhovievavý, ohľaduplný, trpezlivý. Tieto vlastnosti mu získali názov umelca-pedagóga. Mladej generácii doporučoval: „premýšľať, premýšľať, čítať a učiť sa“. Od tohto životného programu sa sám až do neskorého veku neodchýlil.  V r.1886 Masaryk vystúpil proti pravosti dvoch zbierok staročeských básní, ktoré sú známe ako Rukopis královédvorský a Rukopis zelenohorský. Dokázal ich nepravosť.  V r.1887 založili Masarykovi stúpenci dvojtýždenník /od r.1889 týždenník/ Čas. Politicky sa aktívne uplatňoval ako poslanec Ríšskej rady vo Viedni v r.1891-1893 a v r.1907-1914.  V r.1891 zakladá mesačník Naše doba.  Jeho priatelia ho nazvali „duchovným pastierom“ a smer ním založený realizmom. V tomto období napísal niekoľko dôležitých diel: „Česká otázka“ /1895/, „Naše nynější krise“/1895/, „Jan Hus“/1896/, „Karel Havlíček“/1896/ a „Otázka sociální“/1898/. Masarykove myšlienky sa šírili národmi a získavali mu stúpencov a priateľov.  1.4.1900 zakladá vlastnú Realistickú stranu. T.G.Masaryk nikdy neprerušil kontakty so svojími príbuznými na Slovensku. Pomáhal im nielen materiálne, keď bol profesorom, poslancom, prezidentom, ale najmä ľudsky, morálne. Krajom, ktorý rád na Slovensku navštevoval, bol Turiec. Masaryk prichádza do Turčianskeho Svätého Martina prvý krát sám koncom leta v r.1887, aby si pozrel národopisnú výstavu slovenských výšiviek a krojov. Nádherná príroda Turca, martinské politické a kultúrne centrum Slovákov i prostí ľudia ho tak očarili, že už od r.1888 až do r.1898 /s výnimkou r.1892/ prežíval prázdniny so svojou rodinou v malej dedinke Bystrička pri Martine. „Vyhľadal som si  toto miesto, aby som pracoval pre česko-slovenské zblíženie a zjednotenie“, spomína neskôr Masaryk. Pre Masaryka neboli prázdniny len časom odpočinku, ale systematickej politickej a kultúrnej práce. Trávil nekonečné hodiny rozhovorov so vtedajšou reprezentáciou Slovákov. Známe je jeho priateľstvo so spisovateľom Svetozárom Hurbanom Vajanským, s ktorým sa neskôr rozišiel. Pre Masarykovcov sa Bystrička stala druhým domovom. Stále viac a lepšie spoznával ťažký život Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Masaryk sa o Slovensko zaujímal už skôr. V revue Naše doba a neskoršie i v denníku Čas uverejnil mnoho povzbudzujúcich článkov, ako sa dostať zo slovenskej duševnej strnulosti. Už v r.1890 pozval k sebe v Prahe slovenskú mládež združenú v spolku Detvan a vyzval ju k založiť slovenský časopis. Ale až v r.1897 prišli za ním do Bystričky Vavro Šrobár, Dušan Makovický a August Ráth. Masaryk im načrtol kroky kultúrno-obrodnej práce na Slovensku: politickej, hospodárskej, osvetovej, náboženskej, jazykovej a národnostnej  t.j. aktivita, vzdelanosť a demokracia. O rok vyšlo v Skalici prvé číslo Hlasu, „mesačníka pre literatúru, politiku a otázku sociálnu“. Poprednými hlasistami boli: V.Šrobár, P.Blaho ai. Hlasisti kritizovali slovenský život, poukazujúc na jeho biedy, choroby a  vinu dávali inteligencii. Predovšetkým hlásali mravnú obrodu Slovenska. Okolo týchto otázok sa rozvinul boj medzi hlasistami a generáciou S.H.Vajanského, J.Škultétyho ai. sústredenou pri Národných novinách v Martine. Staršia generácia slovenskej inteligencie vyznávala rusofilstvo čakajúc spásu Slovákov z cárskeho Ruska. Hlasisti vliali do slovenskej spoločnosti novú nádej a optimizmus. Svojou  aktivitou a myšlienkovým vrením podnietili zakladanie nových spolkov, organizácií, družstiev, slovenských peňažných ústavov, rozhýbal sa politický život. A otcom tohto živého ruchu na Slovensku v mladej generácii bol aj profesor T.G.Masaryk. V Hlase videla staršia generácia martinských politikov generačný rozkol, ktorý spôsobil zlý vplyv Masaryka na nastupujúcu mladú generáciu. Masaryk sa chcel do Bystričky vrátiť ešte v r.1901, ale po vydaní románu Kotlín, ktorý napísal S.H.Vajanský a kde je vykreslený v čiernych farbách, sa pre neho turčianske prostredie na dlhé roky uzavrelo. V r.1902 odchádza Masaryk na prednáškové turné do USA. Bolo to jeho prvé veľké vystúpenie v cudzine, ktoré našlo zaslúžený ohlas u všetkých vrstiev Američanov, ale i u slovenských a českých krajanov. V r.1906 zakladá Pokrokovú stranu, v ktorej sa zlúčili pokrokári z Osvěty Lidu s Realistickou stranou. Zaoberá sa aj otázkami sociálnymi. Vystupuje za 8-hodinový pracovný čas a za všeobecné hlasovacie právo. V r.1906, v jubilejnom roku Karla Havlíčka-Borovského, o ňom prednáša po celých Čechách. Vo voľbách v r.1907 je zvolený do parlamentu za Valašsko na Morave. Cez parlamentné prázdniny odchádza opäť do USA na prednáškové turné. Po návrate bojuje za slobodu Slovákov. Po krvavých udalostiach v Černovej v októbri 1907 podáva Masaryk rozhorčený protest vo viedenskom parlamente proti barbarstvu maďarského panstva. Takisto sa zastal v procesoch údajnej velezrady rakúskych Srbov a Chorvátov proti dynastii habsburskej, pred súdmi zvíťazil a dosiahol oslobodenie väčšiny obžalovaných. Vydáva významné dielo „Rusko a Európa“, ktoré vzbudilo rozruch v celom vzdelanom svete. Začala prvá svetová vojna. 18.12.1914 odišiel prof.Masaryk z monarchie a zahajuje zahraničný odboj za rozbitie Rakúsko-Uhorska, za oslobodenie slovenského a českého národa. Jeho veľkosť spočíva aj v tom, že v správny čas vsadil všetko na víťazstvo Dohody. Rozvinul veľkú propagačnú kampaň v krajinách Dohody a v neutrálnych krajinách za vytvorenie československého štátu. V spolupráci s domácou inteligenciou, americkými Slovákmi a Čechmi organizoval zahraničný odboj. Obetavo mu pomáhali Slováci: dr.Štefan Osuský, Albert Mamatey ai.,ale najmä generál dr.Milan Rastislav Štefánik. Štefánik mu vo Francúzsku a v Taliansku otváral cesty do vysokých politických kruhov. Vo februári r.1916 sa utvorila z Československého zahraničného komitétu Československá národná rada, ktorej predsedom bol T.G.Masaryk, podpredsedom M.R.Štefánik a tajomníkom Edvard Beneš. Vytvárajú vlastné vojsko-légie vo Francúzsku, v Taliansku, ale najmä v revolučnom Rusku. 30.5.1918  podpísal spolu s predstaviteľmi slovenských a českých organizácií v USA Pittsburghskú dohodu a 18.10.1918 skoncipoval „Vyhlásenie nezávislosti československého národa“ tzv.Washingtonskú deklaráciu – významné politické dokumenty. V októbri 1918 dosiahol uznanie Československej národnej rady západnými veľmocami za dočasnú československú vládu a po vyhlásení Československej republiky 28.10.1918 bol 14.11.1918 zvolený Revolučným Národným zhromaždením za prezidenta republiky. Opätovne bol zvolený aj v r.1920, 1927, 1934. Do oslobodenej vlasti sa triumfálne vrátil  20.12.1918. 30.10.1918 v Turčianskom Sv.Martine zasadala Slovenská národná rada a vydala vyhlásenie „Deklarácia slovenského národa“ známu aj ako Martinská deklarácia, kde sa píše o svojbytnosti slovenského národa a jeho včlenení do ČSR. V r.1930 Národné zhromaždenie republiky československej schválilo zákon: „T.G.Masaryk zaslúžil sa o štát“. Ako prezident venoval všetky sily a skúsenosti, aby sa nový štát upevnil vnútorne i medzinárodne, pomáhal budovať demokraciu. Vydáva ďalšie svoje známe diela:  „Nová Evropa“/1920/, „Světová revoluce“/1924/, „Cesta demokracie“/1933-1936/. Prezident Masaryk často cestoval po republike. V septembri r.1921 odcestoval na svoju 1.cestu na Moravu a Slovensko. Na železničnej stanici v Břeclavy pána prezidenta očakávali i príbuzní z Kopčian, s ktorými sa srdečne porozprával. Navštívil Bratislavu, Trenčín, Žilinu, Turčiansky Sv.Martin, Ružomberok, Liptovský Sv.Mikuláš, Košice, Bradlo, kde sa poklonil pamiatke generála Štefánika atď.  Cesta mala veľký význam. Prezident sa osobne priblížil národu a národ tesnejšie prilnul k svojmu vodcovi. Preto sa rozhodol prísť na Slovensko každý rok a stráviť tu dlhšiu dobu. V Topoľčiankach pri Zlatých Moravciach si zriadil svoje letné sídlo. Na pozvanie obecného zastupiteľstva a rodiny prišiel 18.júla 1924 na návštevu Kopčian. Daroval obci 150 000,-Kč. na výstavbu novej školy. V roku 1992 bola na budove školy v rámci osláv 600.výročia 1.písomnej zmienky o obci umiestnená pamätná tabuľa, na ktorej je napísané: „Táto budova bola postavená v roku 1932 pôvodne ako štátna ľudová škola a niesla meno prezidenta T.G.Masaryka“. Nezabudol ani na Bystričku. Dal tu postaviť vilu a v r.1931-1933 tu trávil časť letnej dovolenky. Svoj pobyt na Slovensku využíval intenzívne k tomu, aby bol dôkladne informovaný o všetkých problémoch, radostiach a starostiach. Mnohým obciam, mestám, organizáciám a jenotlivcom na Slovensku daroval veľké množstvá peňazí.

Prezident T.G.Masaryk mal spolu s manželkou Charlotte 5 detí: Alice, Herberta, Jána /neskôr ministra zahraničných vecí/, Eleanor a Olgu a bol rodinne založený. Ako človek bol prostý, skromný, úprimný, ale pritom neohrozený, nebojácny a dôsledný. Po celý život ostal verný heslu: „Pravda víťazí!“ Vyznával náboženstvo lásky. Ako muž, ktorý pochádzal z najobyčajnejších sociálnych pomerov, obdarený nevšednými duševnými darmi, túžiaci po poznaní, ako človek veľkých slov a činov, hlásateľ pravdy mal okrem veľa priaznivcov a obdivovateľov i veľké množstvo nepriateľov, ktorí na neho vyfabrikovali neuveriteľné množstvo lží a poloprávd.

Čo hovorí prezident sám o sebe, o svojom pôvode, o Slovensku?                        Karel Čapek: Hovory s T.G.Masarykem: „Já jsem byl vlastně napúl Slovačiskem odmalička, múj otec byl Slovák z Kopčan, mluvil slovensky – nějakého rozdílu mezi Slováky uherskými a moravskými, mezi kterými jsem jako dítě rostl, nebyl jsem si vědom. K nám chodívala z Kopčan babička a mně vždycky přinesla darem široké slovenské gatě – já jsem je oblékal na noc do postele, protože jsem chodil ošacen, jak se říkalo po pansku. Styk rodiny s Kopčany a Holičem byl častý, v Kopčanech jsem hned v dětství přišel do styku s maďarštinou.“                                             „Ještě do Prahy za mnou přijížděly sestřenice z Uher. Ve Vídni jsem shledával stopy Slovákú, kteří tam kdysi žili, jako Kollár a Kuzmány,…“

V Moskve 15.augusta 1917: „Nechápem, prečo sa naši ľudia v sporoch o československom pomere tak rozčuľovali. rečové splynutie Slovákov s Čechmi by som ja nikdy nehlásal. Slovenčina vznikla a jestvuje. Či to odtrhnutie od češtiny škodilo? Neviem. Vtedy nemali ste vy nič a my nič. Dnes by stačilo vedecké knihy vydávať po česky, iné vydania a žurnalistika, to môže byť slovenské.“

V Ružomberku 1921: „Jednota v tom, čo je nutné a pevné. Nám teda politicky je nutný štát a zariadenie štátu na spravedlivosti založené. V tom musí byť zjednotené všetko obyvateľstvo štátu, predovšetkým však my, Slováci a Česi. Voľnosť máme v tom, v čom sa mienky môžu rozchádzať, v cestách a prostriedkoch.“

„Ja milujem svojráznosť a individualitu Slovenska, s politikou a so štátom a s jeho úradníctvom túto individualitu národnú si plne zabezpečíme.“

14.decembra 1935 prezident Masaryk zo zdravotných dôvodov abdikoval z funkcie prezidenta. 21.decembra 1935 prijalo Národné zhromaždenie zákon č.232 o štátnej pocte prezidentovi, v ktorom sa hovorí: “Prvému prezidentovi Československej republiky T.G.Masarykovi prináleží vďaka za osloboditeľské a budovateľské dielo“. Zomrel v Lánoch 14.septembra 1937, kde je aj pochovaný spolu s manželkou.

Počas 41-ročnej vlády komunistov sa Masaryk a jeho dielo dostalo na index, aby sa po revolúcii v r.1989 vrátilo tam, kam patrí. Na počesť prezidenta T.G.Masaryka boli v mnohých slovenských mestách a obciach pomenované ulice, odhalené pamätné dosky. Aj v naších Kopčanoch máme Masarykovu ulicu. Na dome č.493 je od roku 1992 /od osláv 600.výročia 1.písomnej zmienky o obci/ umiestnená pamätná doska, na ktorej je napísané: „Na tomto mieste stál dom, v ktorom bývali rodičia prezidenta T.G.Masaryka“. Tu sa T.G.Masaryk pravdepodobne aj narodil.

V roku 2000 sa pri príležitosti 150.výročia narodenia T.G.M. konali v Česku veľkolepé oslavy. Na Slovensku boli oslavy ďaleko skromnejšie. Štátne orgány, politické strany /s výnimkou Demokratickej strany/ toto výročie takmer ignorovali. Nevydali k výročiu žiadne vyhlásenie. Všetko suplovali jednotlivci, skupinky obdivovateľov. Už 5.marca 2000 usporiadal Obecný úrad v Kopčanoch z iniciatívy spolumajiteľa miestneho vydavateľstva NESTOR Jozefa Michaláča slávnostné zhromaždenie spojené s prezentáciou originálnej bibliofílie  „T G M a Slovensko“ od historika dr.Dušana Kováča DrSc., ktorú vydalo naše vydavateľstvo NESTOR. Slávnosti sa zúčastnilo množstvo hostí zo Slovenska aj z Česka. Iniciatívy sa chopili slovenské a české médiá. Aj v r.2001, 2002 sa pri dome č.493 na Masarykovej ulici konali z iniciatívy pána Michaláča spomienky na narodenie T.G.Masaryka. V naších Kopčanoch je pamiatka na T.G.Masaryka stále živá.

Česká veda systematicky analyzuje a spracováva ľudský, vedecký, literárny a politický odkaz Masaryka. Na Slovensku doteraz vyšlo len niekoľko kníh a niekoľko desiatok štúdií a článkov. Doteraz nikto dôkladne a vyčerpávajúco nezhodnotil vzťah Masaryka ku Slovensku. V Bratislave doteraz nemáme jedinú ulicu, ktorá nesie Masarykovo meno, umiestnenú pamätnú tabulu, bustu, sochu. 28.10.1918 nie je zaradený medzi štátne sviatky. Vyprázdňujeme tým vlastné dejiny. T.G.Masaryk je pre nás jedna z mnohých výziev ako sa vysporiadať s vlastnými dejinami a so súčasným rozdelením spoločnosti.

Osobnosť Tomáša Garrigue Masaryka nemožno vyčiarknúť zo slovenských dejín. Patrí aj nám. Keď sa zamyslíme nad jeho dielom, zistíme, že keby nebolo T.G.Masaryka a 28.10.1918, nebolo by ani 1.1.1993.

PhDr.Vladimír Grigar, kronikár Kopčian

Foto:TASR