1718152_legenda-frantisek-kristof-vesely-herec-spevak
Slovensko je malý štát. Narodili sa tu však ľudia, ktorí ovplyvnili nielen osudy našej krajiny, ale svojím umom, cieľavedomosťou či obetavosťou dobyli svet.Patrí medzi nich aj spevák František Krištof Veselý. Jeho hity sú nesmrteľné a dodnes robia ľuďom radosť. Slovenská spevácka legenda s charakteristicky zafarbeným hlasom, veľký elegán a gavalier, patrí vôbec k najväčším slovenským umelcom. V pondelok 13.3.2017 si pripomenieme 40. výročie kedy nás tento veľký skaličan opustil.

* 12.04.1903 (Skalica)              + 13.03. 1977 (Bratislava)

Narodil sa ako František Veselý v slovenskej Skalici. Už odmalička však nemal na ružiach ustlané. Otec odišiel za zárobkom do Ameriky a nikdy sa z nej nevrátil. Františkova mama sa znovu vydala – za budapeštianskeho továrnika Krištofa, ktorý však nemal záujem o jej syna, a tak ten zostal žiť v Skalici u svojich starých rodičov Kotekovcov. To, že mal už ako dieťa výrazný vzťah k hudbe a spevu, dokazuje najmä fakt, že spolu so svojím rovesníkom, neskôr vynikajúcim operným tenorom Jankom Blahom, tvorili spevácku oporu skalického cirkevného zboru.

Študoval na hereckej škole v Budapešti, ktorú absolvoval v roku 1923. Do Budapešti sa František vybral po prvýkrát až ako sedemnásťročný, keď mu tam zomrel jeho nevlastný brat. Život mladého muža však neviedol po priamej a širokej asfaltke – dokazuje to aj epizódka z tejto cesty. Na hraniciach v Petržalke ho kvôli akémusi nedorozumeniu zatkli ako poľského špióna, a tak dorazil až dva týždne po pohrebe. Cesta však nebola márna, lebo otčim sa napokon práve tu rozhodol pre adopciu umelecky nadaného vyženeného syna (odtiaľ jeho druhé meno Krištof).

vesely frantiek kristof

Po jej ukončení v r. 1923-1931 pôsobil ako operetný spevák i herec v činohených súboroch v Budapešti, Segedíne, Debrecíne, Miškovci. Aby si niečo privyrobil, začal spievať ako zborista v novovzniknutom budapeštianskom operetnom divadle. Tieto prostriedky mu napokon umožnili na vlastné náklady študovať herectvo a spev na Štátnej hereckej škole v Budapešti. Po viacerých angažmán napokon zakotvil v Kráľovskom divadle. Fakt, že už vtedy bol svojou dušou grand a bonviván, dokazuje aj príhoda, ako sa zoznámil so svojou manželkou. Počas jednej z divadelných štácií v Miškolci sa mu zapáčila tamojšia primadona. Keď sa mu medzi rečou zdôverila, že nemá na nové čižmy, založil František jedinú rodinnú cennosť, ktorú mal – zlatý prsteň – a čižmy kúpil. Gizka sa stala jeho vernou súputníčkou až do konca života…

V roku 1931 dostal angažmán v Prahe, kde pôsobil do r. 1940 ako operetný herec a režisér (Varieté a Švandovo divadlo). Do roku 1941 bol teda František Krištof Veselý výhradne maďarským hercom a spevákom a aj keď potom zbytok života žil a vystupoval v Československu, nikdy sa nezbavil pre seba typického maďarského prízvuku. Nezdalo sa však, že by to komukoľvek vadilo. Do Slovenského národného divadla ho pritiahol priateľ z detstva, už spomínaný Janko Blaho, ktorý tam v tom čase bol už významným sólistom. Zmluvy s divadlom podpísal v roku 1931 a potom nasledovalo pätnásť rokov neuveriteľného úspechu, slávy a popularity. František Krištof Veselý v tom čase hral aj v mnohých pražských divadlách: v Novej operete, Varieté, Švandovom divadle a iných, záujem o neho prejavili aj viedenské pódiá, stal sa hercom a režisérom bratislavskej Novej scény a umeleckým šéfom Hudobnej komédie tejto scény. Čo je však najdôležitejšie, bol to prvý profesionálne vyškolený operný herec a spevák v slovenskom divadelníctve a po dlhé roky tiež patril k najlepším znalcom operety na Slovensku. Vďaka svojim vlohám a v neposlednom rade aj zjavu, hral najmä takzvané “frakové úlohy” – postavy milovníkov, mladokomikov či žoviálnych a mondénnych mužov. Nezanedbateľný bol aj jeho režisérsky rukopis, charakteristický najmä snahou o vytvorenie efektnej a pôsobivej operetnej inscenácie.

10617608-oldrich-novy-vera-ferbasova-a-franti-ek-kri-tof-vesely

V rokoch 1940-1946 pôsobil v SND a v rokoch 1946-1965 na Novej scéne v Bratislave. Počas svojho dlhoročného pôsobenia bol predstaviteľom hlavných úloh v klasických operetách i v hudobných komédiách a slovenských operetách. Nezabudnuteľné sú jeho postavy z Lehárovej Veselej vojny (Danilo), Zem úsmevov (Filip), Gróf Luxemburg. Ale i v Dusíkovej Modrej ruži. Rovnako i v Strausovom Netopierovi (Frank). Na scénach SND a NS režíroval mnoho klasických operiet, medzi nimi Cigánska láska (1935), Čardášová princezná (1937), Netopier (1937), Poľská krv (1938), Žobravý študent (1952), Pod južným krížom (1958), Plná poľná lásky (1957). Premiérovo naštudoval operety Gejzu Dusíka: Tisíc metrov lásky (1935), Keď rozkvitne máj (1938) Zlatá rybka (1954), Dvorná lóža (1968) a ďalšie. Mal nepočetné množstvo vystúpení a nahrávok v rozhlase, filme.

Celoštátnu popularitu priniesol Františkovi Krištofovi Veselému najmä film. Od polovice 30. rokov nakrútil v Prahe jedenásť snímkov, kde hral po boku významných českých hercov. Spomeňme pre príklad “Uličnice”, “Děvčátko z venkova”, “Pán a sluha”, “Svatební cesta”, “Adam a Eva”. Najobľúbenejším sa však zrejme stal film “Štvorylka”, ktorý vznikol už po vojne. Vystupoval aj v mnohých programoch Československej televízie.

V 30. a 40. rokoch sa František Krištof Veselý preslávil aj ako vynikajúci interprét slovenských dobových šlágrov a o jeho slávu sa zaslúžil aj rozhlas. Nahral v ňom vyše dvestopäťdesiat piesní a boli dni, keď jeho hity zneli z prijímačov od rána do večera. O tom, že sú stále živé a určitým sentimentom môžu zapôsobiť aj na dnešného poslucháča, nás celkom nedávno presvedčil aj Milan Lasica, ktorý tieto piesne naspieval s jemným humorom a nadhľadom na CD s názvom “Ja som optimista” a získal zaň zlatú platňu za vyše osem tisíc predaných nosičov…

88739_l23011

Na sklonku svojej kariéry účinkoval i v hudobno-zábavných programoch Čs. televízie Škandál v Melodias banke (1966) a Margarétky pre Františka Krištofa Veselého (1971). F. K. Veselý bol jednou z najvýznamnejších umeleckých osobností slovenského operetného umenia po dobu vyše tridsiatich rokov prvej polovice minulého storočia. A spevákom pár excelans. Každý zo staršej i strednej generácie ktorý počuje z rozhlasu, či televízie melódiu a slová piesne Dedinka v údolí, malé domčeky… (a nie len túto) si hneď predstaví tohto nezabudnuteľného interpreta. V roku 1963 bol vymenovaný za Zaslúžilého umelca ČSSR.

Ani tento umelec z dušou grófa však neušiel po vojne perzekúciám štátnych úradov, bol dokonca zatknutý a nejaký čas pobudol v pracovnom tábore v Novákoch. Nečudo teda, že keď ho neskôr pozvali krajania na vystúpenie do Spojených štátov amerických, povolenie pochopiteľne nezískal. Bolo to už v čase, kedy žil na dôchodku z tisícdvestokorunovej penzie! Zomrel 13. marca roku 1977 vo veku 74 rokov v Bratislave. Tento, môžeme bez pomýlenia povedať, maďarsko-slovensko-český herec a spevák, sa na dlhé roky právom stal obdivovaným vzorom ľudskej dôstojnosti, mužského šarmu a najmä umeleckej profesionality, ktorej sa nikdy nespreneveril.

 

Zdroj : Ivan Knotek, Záhorie 2006

http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/vesely.html