3-6f51da4a6cfdbec42e80e1b71736f6d22557bced

 

Architekt, národný umelec. autor mohyly bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča. Jeho dielo sa považuje za kultúrne dedičstvo celého národa. 23. augusta si pripomenieme 150. výročie narodenia 

 

* 23.08.1868 (Turá Lúka)                     + 21.12.1947 (Bratislava)

 

Narodil sa v Turej Lúke, okres Myjava. Študoval architektúru na Stavebnej priemyselnej škole vo Viedni. Po jej ukončení odišiel na Moravu do ateliéru architekta M. Urbánka vo Vsetíne. Cieľavedome nadväzoval na ľudovú architektúru, čím bola jeho tvorba príbuzná úsiliu obrodného hnutia v Európe (secesia). Súčasne bola blízka aj progresívnemu úsiliu anglických architektov na povznesenie bytovej kultúry. Rok po založení skanzemu ľudovej architektúry – múzea v prírode v Štokholme (1891) Dušan Jurkovič vystavoval na Umeleckej a národohospodárskej vystave vo Vsetíne (1892) Valašskú izbu. Vďaka Jurkovičovi na Národohospodárskej výstave v Prahe (1895) boli zastúpené aj ukážky slovenskej architektúry Oravská chalupa, Čičmiansky poschodový dom a Kopaničiarsky dom z moravsko-slovenského pomedzia. Výsledky dlhoročného skúmania slovenskej ľudovej architektúry publikoval v diele Práce lidu našeho (Viedeň 1905). Jurkovičove projekty vynikali vysokou odbornou a umeleckou  kvalitou. Bol všestranný, a jeho činosť veľmi rozsiahla. Preto uvediem iba niektoré z jeho projektov. S meno Dušana Jurkoviča je neodmysliteľné spojená architektúra mnohých stavieb v Luhačovciach. Menovite janúv dúm (1902), Chaloupka (1902), Kúpeľný dom (1902-04), Polemková kaviareň (1903), Slovenský dom (1906), Kolonáda (1914).

Jeho prvá väčšia stavba na Slovensku bol Spolkový dom v Skalici (1904-1905). Na výzdobe sa podieľali M. Aleš a J. Úprka. Táto stavba patrí i dnes medzi klenoty mesta Skalica a Záhoria. Jeho umelecký talent sa osobitne prejavoval v návrhoch pamätníkov a pomníkov. Medzi ne patria početné návrhy (okolo šesťdesiat) na vojenské cintoríny v hornatej  karpatskej časti západnej Haliče. Tieto navrhoval a realizoval v rokoch 1916-1918 ako architekt Krakovského oddelenia vojenských hrobov a cintorínov Veliteľstva Rakúsko-Uhorskej armády. Po skončení I. svetovej vojny sa vrátil na Slovensko a bol vymenovaný za Vládneho komisára pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Podľa jeho návrhov bol projektovaná a zrealizovaná výstavba mohyly generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle (1923-1928). V medzivojnovom období sa podielal na realizácii mnohých stavieb v Bratislave. Vypracoval návrhy na rekonštrukciu zámku vo Zvolene i bratislavského hradu. Podielal sa na architektonickom riešení staničných budov lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít. Podľa jeho návrhov bola realizovaná výstavba cintorína a pamätníka obetiam fašizmu pri Kremničke neďaleko Banskej Bystrice. Po oslobodení v roku 1945 bol medzi prvými, ktorým bol udelený titul národný umelec. Zomrel vo veku 79 rokov v Bratislave.

 

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006