lichard daniel gabriel szerk

 

Prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, učiteľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie a jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti, propagátor zakladania sporiteľní, evanjelický farár, zakladateľ svojpomocného roľníckeho družstevníctva, popularizátor vedeckých poznatkov. Zdá sa, že tento šíriteľ vzdelanosti a pokroku, bol pri tomto významnom výročí troch pozabudnutý. A nebyť jednej večernej prechádzky okolo sochy ktorú ma postavenú v Skalici, možno by sa zabudlo celkom. Preto si aspoň takto pripomeňme dielo tejto veľkej osobnosti. 

 

* 17.01.1812 (Slovenská Lupča)                      + 17.11.1882 (Skalica)

 

Narodil sa 17. januára 1812 v Slovenskej Lupči. Študoval v Rimavskej Sobote a Kežmarku /1821-1828/ a od roku 1828 na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Jeho zamilovaným štúdiom sa stali prírodné vedy, ku ktorým prilnul so zvláštnou náklonnosťou a zostal im verný až do konca života. V Bratislave sa stal jedným zo zakladateľov Spoločnosti českoslovanskej. Po skončení teológie bol vychovávateľom v rodine obchodníka Jurenáka, s ktorou cestoval po Taliansku; taliančinu si osvojil natoľko, že po návrate vydal jej gramatiku. Potom študoval tri roky vo Viedni, odkiaľ ho superintendent Pavel Jozeffy povolal za kaplána do Tisovca. Neskôr pôsobil v Ochiinej a tam prijal opätovne mu ponúknutú profesúru v Banskej Štiavnici. V Štiavnici pôsobil šesť rokov. Zo zdravotných dôvodov sa profesúry vzdal a roku 1844 odišiel za farára do Skalice. Z tých istých dôvodov sa však r. 1847 vzdal aj kňazského úradu a všetky svoje sily venoval spisovateľstvu.
Skalica znamenala novú etapu v jeho činnosti. Tu vydával kalendár “Domová pokladnica”, tu založil “Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život” (1848) a “Slovenský pozorník” (1849). Roku 1849 odišiel do Viedne, kde redigoval “Slovenské noviny”, ktoré koncom roku 1861 zanikli. Z Viedne sa Lichard vrátil do Skalice a venoval sa vydavateľskej a spisovateľskej činnosti. Významné bolo najmä založenie a vydávanie časopisu “Obzor”; vydával ho od roku 1863 až do svojej smrti (roku 1882). Časopis bol hlásateľom pokroku, nových a racionálnych spôsobov hospodárenia, registrátorom vynálezov a novej techniky, ako aj propagátorom družstevnej myšlienky. Obzor sa stal zrkadlom súčasnej doby, bol vždy aktuálny a hľadaný. Lichard bol plodným spisovateľom. Okrem množstva článkov vydal 13 väčších a 35 menších kníh a zredigoval dovedna 35 ročníkov časopisov. Pre poučenie pospolitého ľudu na dedine vydal “Malého gazdu” a “Malú gazdinú”, pre hospodárov dvojdielnu “Hospodársku čítanku”. Vydával aj “Slovenský kalendár”.
Daniel G. Lichard úspešne propagoval zakladanie sporiteľní a vzájomných pomocníc. Hlavne jeho zásluhou roku 1875 bolo u nás už 25 akciových sporiteľní, 13 obilných sypární a 44 vzájomných pokladníc. Zomrel 17. novembra 1882 v Skalici.

 

Charakteristika

Rozsah publicistickej činnosti Daniela Licharda je úctyhodný. Len počet článkov, ktoré napísal, odhaduje sa na viac ako 5 000. Lichard od roku 1847 až do svojej smrti v roku 1882, teda skoro úplných 35 rokov sa venoval výlučne spisovateľstvu a novinárstvu. Bol to prvý profesionálny slovenský novinár. Hovorievalo sa o ňom, že za tieto roky neprešiel ani jediný deň, v ktorom by niečo nebol napísal. „Lichardove dielo, to je celá bibliotéka písaná jedným perom. Trinásť veľkých kníh, asi 35 menších, 35 ročníkov časopiseckých a nesčíselné menšie práce po iných vydaniach. Dohromady činili by jeho diela skoro 90 zväzkov rozličnej veľkosti“, hovorí v nekrológu o ňom Svetozár Hurban-Vajanský.

Daniel Lichard bol všestranným ľudovýchovným, organizátorským pracovníkom a publicistom. V kruhu štúrovcov sa stal významným popularizátorom vedeckých poznatkov, popredným priekopníkom spisovnej slovenčiny, tvorcom a propagátorom slovenskej odbornej terminológie. Stal sa priamym zástupcom Juraja Fándlyho, Gašpara Fejerpatakyho-Belopotockého, Juraja Palkoviča a iných vo vydávaní ľudovýchovnej a popularizačno-vedeckej literatúry, brožúr, kalendárov, časopisov, novín a pod. Bol po dlhé roky propagátorom družstevného hnutia, zakladateľom pomocných pokladníc, obilných skladov a iných svojpomocných spolkov, v pravom slova zmysle učiteľom ľudu, jeho radcom pri výnosnejšom hospodárení, „gazdom nad gazdov“, ako ho bol výstižne pomenoval Pavol Országh-Hviezdoslav. Účinne spájal teóriu s praxou, hlásal a propagoval technický pokrok, ktorý napomáhal hospodárskej prosperite slovenských remeselníkov a drobných obchodníkov. Jeho novinárske dielo patrí ku klasickým hodnotám dejín slovenského novinárstva. Z novotvarov, ktoré vo svojich prácach využíval, sa trvalou súčasťou živého jazyka stali napríklad slová rušeň, škripec, náradie, tekutina a veľa iných.

 

 

Tvorba

Prvé básnické pokusy začal písať v čase štúdií vo Viedni a uverejňoval ich v časopisoch Plody (1836) a Hronka (1837). Neskôr sa venoval najmä náučnej literatúre a novinárstvu. Z jeho rozsiahlejších prác spomenieme gramatiku talianskej reči – je to prvá učebnica taliančiny, ktorú napísal Slovák. Zaujímavá je aj jeho príručka matematiky, ktorá sa užívala za jeho života i dlhé roky potom na stredných školách horného Uhorska. Jeho najobsiahlejšou prácou popularizujúcou prírodné vedy a nové, pokrokové formy hospodárenia je dvojdielna Slovenská obrázková čítanka hospodárska z roku 1882 – akási suma jeho celoživotných znalostí z tejto oblasti. Veľkou pomocou roľníkom boli aj jeho brožúry rôznorodého obsahu: Poučenie o cholere, Naše nové peníze (1858), Rozhovory o Matici slovenskej, Malý gazda (1867, 1869, 1870, 1875), Malá gazdiná (1871, 1877) a Malý účtovník (1874). Veľkej obľuby medzi dedinským ľudom a slovenskými maloburžoáznymi vrstvami dosiahli jeho kalendáre (v skutočnosti skôr ľudové encyklopédie). Bola to predovšetkým Domová pokladnica (1847 – 1851). Na Domovú pokladnicu nadviazal kalendár Časník (1856 – 1858), v rokoch 1865 – 1883 znova Domová pokladnica a v rokoch 1867 – 1868 Slovenský kalendár. Zredigoval tiež dva ročníky reprezentačného Matičného kalendára.

Novinárska činnosť

Svoju novinársku činnosť začal roku 1848 vydávaním Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, ktoré však vychádzali len pol roka. Po revolúcii roku 1849 krátko vydával politické noviny Slovenskí pozorňík s prílohou Žitva, ktorá mala podtitul Listy pre ľud hospodársky. Skoro trinásť rokov bol redaktorom viedenských Slovenských novín a takmer dvadsať rokov vydával najvýznamnejšie slovenské hospodárske noviny minulého storočia Obzor (1863 – 1882). V tomto prehľade nie sú uvedené jeho príspevky v iných slovenských ale aj v cudzojazyčných novinách a časopisoch.

 

Dielo

Knižné diela

1837 – Gramatica linguae italicae… (Viedeň)

1842 – Mathematikai előcsarnok (Bratislava)

1845 – Reč oltární… (Bratislava)

1846 – Kratičký obsah učení křesťanského… (Skalica)

1849 – Poučení o cholere (Skalica)

1858 – Naše nové peníze (Viedeň)

1865 – Rozhovory o Matici slovenkej (Viedeň)

1867 – Malý gazda (Skalica)

1871 – Malá gazdiná (Skalica)

1874 – Malý účtovník (Skalica)

1882 – Slovenská obrázková čítanka hospodárska, I. a II. diel (Martin)

 

Ostatné diela

1847 / 1851 a 1863 / 1864 – Domová pokladnica, kalendár

1856 / 1858 – Časník, kalendár

1865 / 1883 – Slovenský kalendár

1866 / 1867 – Národný kalendár

 

Literatúra

Slovenský biografický slovník

 

Zdroj:  Skalica 1992, http://sk.wikipedia.org