holly_jozef 2

 

Výročie narodenia evanjelického kaplána, farára, dramatika, prekladateľa a organizátora ochotníckeho divadla si pripomíname 29. januára 2009.

 

* 29.01.1879 (Skalica)               + 03.11.1912 (Moravské Lieskové)

 

Narodil sa 29. januára 1879 v Skalici. Po gymnaziálnych štúdiách odišiel na teológiu, ktorú skončil r. 1901. Najprv bol ev. kaplánom v Petrovci (Báčke), od roku 1902 na Starej Turej a od roku 1903 kňazom v Moravskom Lieskovom. Zomrel v mladom veku 3. novembra 1912. Jozef Hollý bol známym dramatickým spisovateľom.

 

Jozef Hollý  vyrastal v skromných pomeroch v rodine Jána Hollého a jeho manželky Kataríny, rod. Norekovej. V Skalici absolvoval gymnaziálne štúdium, evanjelické lýceum navštevoval v Bratislave. Po štúdiu teológie ho v roku 1901 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Petrovci na Dolnej zemi a od 18. 4. 1902 do 29. 7. 1903 bol osemnástym ev. a. v. kaplánom Starej Turej. Tu sa zoznámil so svojou manželkou Annou Urbančíkou. V roku 1903 sa stal duchovným pastierom v Moravskom Lieskovom. Dožil sa len 33 rokov, lebo podľahol vtedy neliečiteľnej chorobe diabetes mellitus.

 

Popri náročnom poslaní evanjelického farára vstúpil Jozef Hollý do povedomia nášho ľudu predovšetkým ako významný spisovateľ a dramatik.

 

Začínal krátkymi prózami v Národných novinách a v Dennici, no čoskoro sa venoval dramatickej tvorbe. Tvoril v období realizmu. Z Hollého hier sú známe najmä dráma na biblickú tému Márnotratný syn, tragicky ladená činohra Amerikán (1907) a “slovenská tragédia” Černová (1908) ale najmä ľudová veselohra Kubo (1904) a komédia Geľo Sebechlebský (1912).

 

Za autorovho života ochotníci hrali jeho hry pomerne často. Profesionálne divadlá začali Hollého veselohry uvádzať až po ich premiérach v martinskom divadle, kde autorova dcéra Elena Holéczyová a autorov syn Martin Hollý podstatne prepracovali Kuba a Geľa Sebechlebského. Na motívy posledne menovanej skomponoval Tibor Andrašovan operu Figliar Geľo.

 

Hollého dcéra Elena Holéczyová (1906 – 1983) venovala podstatnú časť svojho života tvorbe čipiek s ľudovými námetmi. Bola textilnou výtvarníčkou, dramatičkou i scenáristkou. Roku 1976 dostala titul národná umelkyňa.
Syn Martin Hollý st. (1904 – 1965), zaslúžilý umelec, bol významným hercom a režisérom v martinskom divadle. Hral aj vo filmoch Havrania cesta, Námestie svätej Alžbety a stvárnil postavu Kuchára v Oscarovom filme Obchod na korze (1965). Jeho vnuk Martin Hollý ml. (1931 – 2004) bol filmový a televízny režisér a scenárista: filmy Sudca a jeho kat, Balada o siedmich obesených (1968 ocenený na festivale v Monte Carlo), Medená veža, Orlie pierko, Signum laudis .
Jeho vnuk Josef Abrhám je známy ako divadelný a filmový herec.

 

Roku 1903 vydal svoju prvú hru “Márnotratný syn”. Z ďalších jeho hier sú známe: veselohra “Kubo” (1904), činohry “Amerikán” (1907) a “Černová” (vydal ju r. 1909 pod pseudonymom Sergiej Tritonovič) a veselohra “Geľo Sebechlebský” (1912). Hollého divadelné hry boli stále na repertoári slovenských ochotníckych divadiel. V modernom poňatí a úprave sa dostali aj na celoslovenské divadelné preteky. Roku 1948 Divadlo Slovenského národného povstania v Martine oživilo Hollého hry “Kubo” a “Geľo Sebechlebský”; prepracované ich hrali aj ďalšie profesionálne divadlá (Nitra, Žilina, Prešov, Gottwaldov a iné). Niektoré jeho hry boli preložené aj do češtiny, poľštiny, ruštiny a maďarčiny.

 

Autor foto, text:  Skalica 1992, www.ecav.sk