satek pozvanka.0004

 

K významným kňazským postavám dvadsiateho storočia na Slovensku patrí i profesor Dr. Jozef Šátek. Bol predovšetkým zodpovedným kňazom, ale aj výborným pedagógom, historikom, muzikantom a spevákom.

 

* 10.02.1910 (Skalica)               + 25.02.1978 (Bratislava)

 

Obľúbený skalický historik, narodil sa v Skalici 10. februára 1910. Študoval na gymnáziu v Skalici a na Teologickej fakulte vo francúzskom Štrasburgu. Záujem o hudbu prejavil pri práci v študentskom krúžku na gymnáziu a v československom spolku Vlast v Štrasburgu. V roku 1933 bol vysvätený za kňaza a roku 1938 získal doktorát teológie na Karlovej univerzite v Prahe.

Pôsobil ako kaplán v Topoľčanoch, v Rapovciach pri Lučenci, v Mníšku nad Hnilcom a od r. 1936 v Bratislave. Roku 1940 ho povolali na Bohosloveckú fakultu v Bratislave, kde viedol cvičenia cirkevnej hudby a spevu a prednášal dejiny a teóriu cirkevnej hudby a cirkevné dejiny. Vyučoval tiež na Štátnom konzervatóriu v Bratislave chorálny spev a na stredných školách náboženstvo a spev. Roku 1950 musel opustiť bohosloveckú fakultu. Nejaký čas žil v Skalici, kde spracúval mestské archívne dokumenty, kým mu nezakázali vstup do archívu. Od roku 1951 účinkoval znovu v pastorácii v Šúrovciach, v Brestovanoch, v Borskom Mikuláši a od roku 1960 bol správcom fary v Jedľových Kostolanoch. Koncom 60-tych rokov sa vrátil na Bohosloveckú fakultu a stal sa profesorom všeobecných cirkevných dejín a cirkevného spevu. Pre poslucháčov Bohosloveckej fakulty napísal prehľad všeobecných cirkevných dejín. Umrel náhle v Bratislave 25. februára 1978, pochovaný je v Skalici.

Zaoberal sa slovenskými dejinami, najmä dejinami Skalice. Roku 1946 mu vyšla kniha Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu; bol spoluautorom publikácií Tristo rokov skalického gymnázia (1965), Skalica v minulosti a dnes (1968), Mokrý Háj (1969). Od tridsiatych rokov uverejňoval štúdie a články v časopisoch a zborníkoch. Okrem historických prác písal aj náboženské články a pojednania o chrámovej hudbe. Z francúzštiny preložil román René Bazina Magifikat. V rukopise zostala rozsiahla písomná pozostalosť prof. Šátka. Časť, ktorá sa viaže k dejinám Skalice a okolia, je uložená v Štátnom okresnom archíve v Skalici v 80 archívnych kartónoch. Druhú časť písomnej pozostalosti s dejinami bratislavskej kapituly opatruje Národný archív v Bratislave.

Pozostalosť uložená v Skalici obsahuje osobné doklady, korešpondenciu, dokumentáciu z verejnej činnosti, historickú dokumentáciu a fotodokumentáciu z oblasti Skalice, starú tlač, knihy a časopisy, hlavne však rukopisy Šátkových prác. Sú to predovšetkým dejiny Skalice; prehľad skalických pamiatok, abecedne spracovaný prehľad Skaličanov a osobností, ktoré žili v Skalici, práce z dejín Záhoria aj z celoslovenských dejín, náboženské články, úvahy, kázne, preklady z francúzštiny a iné

Profesor Šátek bol aktívnym členom Slovenskej historickej spoločnosti, pracoval v Historickom krúžku v Skalici a v Slováckom krúžku v Bratislave. Bol obľúbeným prednášateľom. Za zásluhu o spracovanie dejín Skalice mu Mestský národný výbor v Skalici udelil roku 1968 čestné občianstvo Skalice.

 

Autor foto, text:  Skalica 1992