buncak_pavel

 

Doc. PhDr. Pavel Bunčák bol slovenský básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, publicista a prekladateľ.

 

* 04.03.1915 (Skalica)              + 05.01.2000 (Bratislava)

 

Narodil sa v Skalici. Obaja rodičia učitelia patrili medzi slovenských patriotov. Jeho otec bol osobným priateľom  M. R. Štefánika. Po absolvovaní základnej školy navštevoval gymnázium v Skalici, Bratislave, Kláštore pod Znievom. V rokoch 1938 – 1942 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave špecializáciu jazyk slovenský.  V roku 1944 bol promovaný na doktora filozofie – PhDr. Pracoval v redakcii Národných novín v Martine (1942-1945), redakcii a vydaveteľstve Pravda (1945 – 1953) Kultúrnom živote a vydavateľstve Slovenský spisovateľ ( 1953-55).

Od roku 1955 pôsobil na Vysokej škole pedagogickej a Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prednášal slovenskú, poľskú a svetovú literatúru. V rokoch 1967 – 1969 pôsobil ako lektor slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Štrasburgu vo Francúzsku. Po návrate pracoval až do odchodu do dôchodku na FF UK Bratislava. P. Bunčáka zaraďuje literárna veda do skupiny slovenských umelcov spisovvateľov a básnikov Avantgarda 38, ktorá pôsobila v tridsiatych – štyridsiatych  rokoch minulého storočia a zahŕňala literárnovedný štrukturalizmus, básnický nadrealizmus a výtvarné zoskupenie Generácia 1909. Prvé Bunčákove zbierky básní vznikali v jeho ,,nadrealistických rokoch“. Nusínaj,  zažni  slnko (1941), S tebou a sám (1946), Zomrieť zakázané (1948). Podľa literárnej kritiky jeho ďalšie zbierky už boli nahradené ,,plnším vyzretejším umeleckým záberom“. Medzi známe básnické zbierky patria Pierkom holubice (1954),  Prostá reč (1962), Je to pravda, je to sen (1966), Hrdá samota (1971), Útek a návrat (1973). Zbierka súborného prierezu celoživotnej tvorby vyšla pod názvom Básne (1975). V roku 1978 vydal zbierku Spáč s kvetinou. Prekladal do slovenčiny Tzaru, Baudelaira, Eluarda a Apollinaira. V úplne odlišnej sfére debutoval roku 1973 autobiografickou knihou Hriešna mladosť. Literárni kritici pri hodnotení jeho diela zvýrazňujú, že po celý život vo svojej tvorbe dodržiaval zásadu, ktorú si sám stanovil v básni Fantázia ,, Chcem menej krásy a viacej pravdy povedať“. Zomrel vo veku 85 rokov v Bratislave. Pavol Bunčák sa narodil na Záhorí a bol telom i dušou Záhorákom. Dosvedčujú to i verše venované rodnému kraju napísané v Jesennej samomluve.

 

Pôsobenie
1939 – 1940 riaditeľstvo železníc, Bratislava
1942 – 1943 redaktor Národných novín, Martin
1945 – 1949 redaktor denníka Pravda
1949 – 1951 redaktor vo vydavateľstve Pravda
1951 – 1953 redaktor časopisu Kultúrny život
1953 – 1955 redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ
1955 pedagóg na Vysokej škole pedagogickej a potom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, Bratislava
1967 – 1969 lektor slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Štrasburgu (Francúzsko)
1971 prednášal na FF UK slovenskú, poľskú a svetovú literatúru

Ocenenie

1976 – zaslúžilý umelec

 

Dielo

 

Poézia:
1941 Neusínaj, zažni slnko
1946 S tebou a sám
1948 Zomierať zakázané
1954 Pierkom holubice
1962 Prostá reč
1966 Je to pravda, je to sen
1971 Hrdá samota
1973 Útek a návrat
1975 Básne
1978 Spáč s kvetinou
1989 Škola nostalgie
2002 Záhradník snov

Próza:
1973 Hriešna mladosť

 

Preklady:
Prekladal z modernej francúzskej poézie: T. Tzara, Ch. Baudelaira, P. Eluarda, G. Apollinaira, ale aj z poľskej a ruskej poézie. Preklady publikoval časopisecky.

Preložené diela P. Bunčáka:
Preklady jeho diel vyšli knižne v maďarčine a poľštine.
1986 Výber z diela (po poľsky)

Výbery:
Neusínaj, zažni slnko, Bratislava 1965
Láska na diaľku, Bratislava 1971
Básne, Bratislava 1975

Monografie a štúdie o autorovi
Kochol, V.: Epický prísľub, Lyrik Pavel Bunčák. In: Kochol, V: Literárne reflexie, Slovenský spisovateľ 1979.
Mikula, V.: Slovník slovenských spisovateľov. Praha 2000.
Maťovčík, A.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, Bratislava – Martin 2001

 

Aby sme osobnosť Pavla Bunčáka priblížili aj cez poéziu, vybrali sme z knihy poézie, ktorú zostavovatelia Valér Mikula a Štefan Moravčík nazvali Básne na telo s podtextom Moderná slovenská erotická poézia. Takže niečo ľahké a o živote:

 

Pavel Bunčák

Ars Amandi

 

Každý ľúbi ako vie,

nech mu osud napovie,

či je šťastný a či nie,

keď má dobré náčinie.

 

Kto ho zdedil po bohu,

nad hlavou má oblohu

a pod sebou v bujnej tráve

holúbätko kučeravé.

 

Jedno telo, jedna duša

div sa vzlykom nezadúša.

Láska nechce veľa slov,

Nie sú ani pre oslov.

 

Zmeň sa rozkoš na snenie

A v ňom nájdeš spasenie,

len keby nie zdesenie

ako lístie jesenné,

 

nechladilo kolená,

holubica zronená,

ako prišla, odletela,

zostali len chladné telá.

 

Láska túži nadosmrti,

Ale pán čas všetko drtí,

Evy slastná záhradka,

kde je po nej pamiatka.

 

 

 

Zdroj

Ivan Knotek, Záhorie 2006, Ing. Miroslav Čásky, báseň, www.osobnosti.sk, sk.wikipedia.org