dr-janko-blaho-5

 

Patril medzi interpretov tenorových partov. bol prvým profesionálnym operným spevákom. Debutoval v Slovenskom národnom divadle bol predstavitefom viac ako 150 opemých postáv ako aj úloh v klasickej operete. Janko Blaho bol uznávaným interpretom, zberateľom a predovšetkým nadšeným propagátorom ľudovej piesne, najmä z rodného Záhoria.

 

*15.09.1901 (Skalica)                 + 24.4.1981 (Bratislava)

 

Narodil sa dňa 15. septembra 1901 v Skalici. Bol synom MUDr. Pavla Blahu. Gymnázium absolvoval v rodisku v rokoch 1911 – 1919. Po maturite študoval právo na Karlovej univerzite v Prahe, ktoré ukončil v roku 1924. Spev študoval súkromne u vtedajšej sólistky pražského národného divadla Christíny Morfovej a v rokoch 1925 – 1926 u profesora Stevu v Miláne. V rokoch 1926 – 1965 pôsobil ako sólista opery SND v Bratislave. Pochovaný je na r.k. cintoríne v Skalici.

 

 

 

Už ako stredoškolský študent založil spevokol, ktorý sám dirigoval. Počas vysokoškolských štúdií účinkoval v pražskom spevokole Hlahol. V slovenskom vysokoškolskom spolku Detvan združil študentov, s ktorými usporadúval koncerty. V SND vytvoril 155 operných a operetných postáv. Koncertoval na mnohých domácich i zahraničných javiskách a spieval s viacerými významnými svetovými umelcami. Patril k najlepším interpretom slovenských ľudových piesní. Sám zozbieral a vydal 5 zväzkov Záhoráckych pesničiek. V roku 1974 vyšla jeho kniha spomienok Zo skalického rinku.

Dr. Janko Blaho mal blízko k hudbe už v najútlejšom veku. Ako syn popredného verejného činiteľa a lekára dr. Pavla Blahu, ktorý bol veľkým priateľom hercov, mal ako malé dieťa príležitosť počúvať opernú hudbu a spev, čo neostalo bez vplyvu na jeho neskoršiu životnú dráhu operného speváka. Ako 15-ročný spieval tenorové sólo na verejnom koncerte a jeho blízky vzťah k hudbe prejavil založením mužského sboru a klavírneho kvarteta na gymnáziu.

V r. 1918 strávil spolu s rodičmi niekoľko týždňov v Luhačoviciach. V tom čase tam hosťovala divadelná spoločnosť riaditeľa Frídu. Tam počul po prvý raz veľké opery (Predanú nevestu, Dalibora, Fausta). Otec mladého Janka si sám tiež pohostinsky zahral v „Maryši“ od bratov Mrštíkovcov. Spolu so známym pražským pesničkárom Karolom Hašlerom spieva Janko Blaho na československom večierku ľudové piesne. V r. 1919 odišiel do Prahy na právnické štúdiá. No i tam ho to ťahá k spevu a vstupuje do spevokolu „Hlahol“, kde spieva prvý tenor. Veľkým zážitkom mladého Janka Blahu boli spevácke preteky v Amsterdame, kde spevokol vyhral I. cenu. I keď sa Janko Blaho pripravoval na právnickú dráhu ostáva verný spevu. Študoval spev súkromne a už v r. 1924 vystúpil po prvý raz v Bratislavev ND v Blodekovej opere „V studni“. V r. 1924 síce skončil práva, no divadelnej dráhy sa už nevzdal. Po skončení vojenskej služby v r. 1925 nastúpil miesto advokátskeho osnovníka, no myšlienkami bol stále v divadle. Pohostinsky vystupoval v „Predanej neveste“, v „Daliborovi“. V r. 1925 zanechal právnicku dráhu a odchádza do Milána študovať spev. Po návrate r. 1926 angažoval ho Oskar Nedbal, vtedajší riaditeľ divadla, ako lyrického tenora. Spieval Alfréda v „Traviate“a Rudolfa v „Bohéme“.

Od r. 1926 dr. Janko Blaho je jedným z pilierov slovenskej opery. Jeho zručný hlas sa ozýva nielen na javisku, ale i na koncertoch, v rozhlase, z gramofónových platní. Janko Blaho je jedným z najobľúbenejších interprétov svetovej i domácej hudobnej tvorby na Slovensku.

Ťažko si predstaviť rozvoj opery ND bez dr. Janka blahu. Bratislavské obecenstvo neraz prejavilo búrlivým potleskom nielen obdiv k jeho umeniu, ale i vďačnosť milému spoluobčanovi, ktorého život je vyplnený láskou k divadlu a spevu. Pochovaný je na r.k. cintoríne v Skalici.

Autor foto, text:  Skalica 1992 a Záhorie 1960