78619194_1152004394996308_6817576570203406336_o

 

Traja králi je označenie mudrcov označených v Evanjeliu podľa Matúša . Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii. Neskôr sa na kresťanskom Západe objavujú aj ich mená: Gašpar, Melichar a Baltazár a začali sa označovať za kráľov.

 

Majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku. Na Západe je zvykom maľovať jedného z nich ako černocha. V byzantskej ikonografii sa spravidla zobrazujú na ikone Narodenia Pána, nie však ako králi.

Existujú aj ich údajné pozostatky, ktoré sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále. Táto rakva je dar Fridricha Barbarossu. Dostal ich z Milána v roku 1164 a tam sa vraj dostali v 5. storočí z Carihradu.

Ľudia ich pokladali za patrónov cestujúcich, neskôr ale rímskokatolícka cirkev vyhlásila za patróna cestujúcich svätého Krištofa.

 

Sviatok

V gréckokatolíckej cirkvi sa ich príchod spomína v rámci sviatku Narodenia Pána. Neoznačujú sa ako králi, ale ako mudrci – mágovia.

V rímskokatolíckej cirkvi sa ich sviatok slávi 6. januára v rámci sviatku Zjavenia Pána. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-16 (Christus mansionem benedicat – Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-16 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.

 

Magi_(1)

 

Kresťanský sviatok Zjavenia Pána, príchodu biblických mudrcov z východu do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi a obetovali mu zlato, kadidlo a myrhu; deň, ktorým v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus. Cestu kráľom podľa legendy ukazovala hviezda. Ich počet a mená biblia neuvádza, až v 14. storočí boli určení ako Gašpar, Melichar a Baltazár. V tradičnej kultúre sú trojkráľové motívy zobrazované v betlehemoch, vianočných hrách a obchôdzkach. Do polovice 20. storočia sa predmety posvätené v tento deň v kostole – voda, krieda, sviečka, cesnak – používali na magickú ochranu pred démonmi a na liečenie; gréckokatolícki a pravoslávni kňazi svätia vodu priamo v potokoch a riekach (jordan voda). V mnohých rímskokatolíckych lokalitách sa dodnes zachováva kňazská koleda, ktorú evanjelická cirkev zakazovala už v 16. storočí. Kňaz obchádza domy a žehná príbytky, kropí ich svätenou vodou, okiadza kadidlom, dvere označí iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus mansionem benedicat – Kristus požehnávaj tento dom). S kňazom kedysi chodili rechtor, kostolník, speváci, miništranti i nosiči vyzbieraných naturálií. S týmto dňom sú späté pranostiky o počasí (Na Tri krále zima stále) a o úrode (Ak je na Troch kráľov jasno, zdarí sa pšenica, ak je mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov).

 

Zdroj text: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/traja-krali/, https://sk.wikipedia.org/wiki/Traja_kr%C3%A1li

Foto Autor: http://pomoravi.eu/,  Nina-no – Vlastné dielo, CC BY-SA 2.5, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2176501