Nespokojnosť s habsburským režimom a hlavne s náboženským vysporiadaním bola v Uhorsku stále aktuálna. Po nezdare vesselényovského povstania na čelo nespokojencov sa dostáva kežmarský veľmož a vlastník rozsiahlych majetkov na západnom Slovensku Imrich Tököly . Povstalcom sa podarilo nájsť pomoc u Turkov, sedmohradského kniežaťa, Poliakov a Francúzov. Tökölymu sa v krátkom čase v roku 1678 podarilo zmocniť sa celého Slovenska. Ochranu Turkov získal roku 1682 spolu s titulom uhorského kráľa, začo mal uznávať ich nadvládu v Uhorsku. Turci roku 1683 podnikli výpravu proti Viedni, ktorá sa skončila ich porážkou. Táto porážka podlomila Tökölyho úspechy, ktorý postupne stratil svojich prívržencov, ako aj dobyté územia. Povstanie skončilo útekom Tökölyho do Malej Ázie.

Po porážke Tökölyho povstania nastáva silný nástup katolicizmu a reformy, ktorých autorom bol cisárov dôverník L. Kollonich. Obidva tieto faktory mali silný vplyv na vznikajúcu nespokojnosť u evanjelikov v cirkevných záležitostiach a u obyvateľstva spôsobom zavádzania reforiem, ktorá viedla k prepuknutiu ďalšieho povstania. Otvorené povstanie začalo v máji roku 1703 a na jeho čele stojí Sedmohradské knieža František II. Rákoczi. Povstalci – kuruci porážajú cisárske vojská a ku koncu roka 1703 obsadzujú Trnavu a cez Skalicu robia výpady na Moravu a do Dolného Rakúska.

 

 

Autor: Ing. Miroslav Čársky