II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki

 

Po porážke Tökölyho povstania nastáva silný nástup katolicizmu a reformy, ktorých autorom bol cisárov dôverník L. Kollonich. Obidva tieto faktory mali silný vplyv na vznikajúcu nespokojnosť u evanjelikov v cirkevných záležitostiach a u obyvateľstva spôsobom zavádzania reforiem, ktorá viedla k prepuknutiu ďalšieho povstania. Otvorené povstanie začalo v máji roku 1703 a na jeho čele stojí Sedmohradské knieža František II. Rákoczi. Povstalci – kuruci porážajú cisárske vojská a ku koncu roka 1703 obsadzujú Trnavu a cez Skalicu robia výpady na Moravu a do Dolného Rakúska.  No neboli to výpady iba na Moravu. V roku 1705 vypáli Holíč, pri Kopčanoch prešli Moravu, spustošili Hodonín a ďalších 28 dedín. Pomerne veľký povstalecký oddiel vedený plukovníkom Očkayom bol utáborený v Gbeloch. Povstalci rabujúci Moravu v roku 1707 tam chytili žobrajúceho františkánskeho mnícha Bernardína Otka. Vyzliekli ho z rúcha a len v spodnom prádle ho dovliekli do Gbelov. Plukovník Očkay však prikázal vrátiť mu rehoľný oblek a poslal ho do Skalice. Neskôr za ním poslal aj breviára a plášť, ktorý našiel medzi korisťou.

 

Poznámka:  Ladislav Očkay bol plukovníkom Rákócziho povstaleckej armády. Neslávne sa preslávil, keď dopomohol k porážke povstalcov v bitke u Trenčína 3.augusta 1708 tým, že pred bitkou vyzradil cisárskemu veliteľovi generálovi Pálffymu, že najslabším miestom povstaleckého vojska bude pravé krídlo. Po bitke u Trenčína sa 28. augusta 1708 pri Preseľanoch nechal obkľúčiť cisárskym vojskom a potom rozkázal svojmu pluku, aby s ním prešiel na cisársku stranu. Očkay približne s 500 vojakmi a dôstojníkmi zložil 12.septembra 1708 prísahu vernosti Leopoldovi I. súčasne asi 300 vojakov, ktorí zostali verní povstaniu Očkaya opustilo.

Posledný deň roku 1709 asi 30 vojakov vedených kapitánom Adamom Javorkom a poručíkom Beleznaiom uskutočnilo nečakaný útok na kúriu Ladislava Očkaya v Očkove. Po menšom boji  sa im podarilo Očkaya zajať. Poľnými a málo frekventovanými cestami ho dopravili do novozámockej pevnosti, kde ho ako zradcu odsúdil narýchlo zvolaný vojenský povstalecký súd na trest smrti. Očkaya nakoľko bol šľachtic sťali 3. januára 1710 na novozámockom námestí.

Adam Javorka dosiahol hodnosť plukovníka v povstaleckej armáde. Bol jedným z najschopnejších veliteľov a Františkovi Rákóczimu II. zostal verný až do smrti. Je pravdepodobné, že bol i v Gbeloch ešte v hodnosti poručíka,  pri výpadoch Očkayoho vojsk na Moravu.

 

Posledná zmienka o povstaleckých kurucoch je z roku 1708, kedy boli porazený a vytlačený za rieku Hron. Menšie rozptýlené skupinky však rabovali na vlastnú päsť. Dňa 30.júla 1708 v Gbeloch pochovali zemana,  mládenca Andreja Gosmu, ktorého opití kuruci sekli do hlavy, prestreliac mu pravé oko. Tieto skupiny likvidovalo cisárske vojsko, často krát aj za pomoci miestneho obyvateľstva, ako tomu bolo napríklad v Uníne, keď veliteľovi Andrejovi Vajdovy pomohli pobiť povstalcov sedliaci.

 

 

Autor: Ing. Miroslav Čársky