branc2

Občas je nevyhnutné vrátiť sa do minulosti a “oprášiť históriu” a poskladať „čriepky z histórie“, tak ako sa postupne tvoril obraz Záhoria. Čitateľovi postupne predložíme stručné informácie o najvýznamnejších šľachtických rodoch ktoré žili na Záhorí, alebo tu mali svoje majetky. Do osudov obyvateľov Záhoria výrazne zasiahli mnohé šľachtické rody a to najmä Bátoriovci (Báthory), Bakičovci, Balassovci, Czoborovci, Fuggerovci, Habsburgovci, Pálffyovci, Stiborovci, Nyári ale aj Matúš Čák Trenčiansky, Grófi zo sv. Jura a Pezinka. Tieto informácie budeme uverejňovať ako súčasť víkendového eMagazínu.

S privilegovanými vrstvami sa stretávame už v období existencie Nitrianskeho kniežatstva a na Veľkej Morave. Išlo predovšetkým o rody vládnucích kniežat (Pribinovci, Mojmírovci), členov ich dvora, vojenskej družiny a regionálnych kniežacích správcov (vladykovia, špáni). Pre nedostatok písomných prameňov sa ale okrem Mojmírovcov nedá podrobne opísať žiaden z týchto rodov. Po príchode Maďarov väčšina zahynula na bojiskách, časť sa ale pridala na stranu nových vládcov.

Šľachtické rody žijúce v Uhorsku si budovali svoje sídla – hrady, zámky a v období renesancie kaštiele. Kráľ za preukazované služby dával šľachte do užívania, ale aj do vlastníctva svoje hrady a k ním priľahlé majetky.. Tak to bolo aj s hradmi postavenými v pohorí Karpát ktoré zároveň plnili obrannú úlohu. Hrady v priebehu stáročí menili svojich majiteľov..

Po stredoveku hrad strácal význam, napríklad aj preto, že bol nepohodlný. Z Talianska prišiel počas renesancie iný vzor, ktorý sa volal castel. Boli to luxusnejšie stavby skôr v nížinách. Spravidla boli štvorkrídle, niekedy obohnané priekopou. U nás sú takéto kaštiele napríklad  , ale aj inde. V nemeckom prostredí sa používal výraz schloss – zámok, na Slovensku sa používal taliansky pojem kaštieľ.

Kuria je to terminus technicus na označenie nižšieho sídla nejakého zemepána. Ten domček mohol byť aj typickou ľudovou architektúrou, ale mohol byť aj honosnejší. Tieto objekty sa spájajú so slovenskou šľachtou.

Najväčší zlom pre šľachtické sídla u nás nastal po roku 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo a šľachta prišla o lacnú pracovnú silu a tým aj financie na budovanie nových a údržbu starých sídiel. Nasledoval rok 1918,  vznik I. ČSR, vtedy prišlo k vyrabovaniu aj vypáleniu mnohých kaštieľov, šľachta bola zrušená zákonom a niektoré majetky boli zoštátnené. Väčšina šľachty, zväčša maďarskej národnosti, zo Slovenska odišla. V roku 1948 prišlo znárodnenie, ktoré sa dotklo aj väčšiny sídiel bývalej šľachty. Zriadili sa  komisie, ktoré robili zvoz hnuteľného majetku z kaštieľov. Boli vybrané niektoré lokality, kam sa to zvážalo a kde to malo byť chránené. Po roku 1948 sa kaštiele spravidla využívali ako administratívne budovy, zdravotnícke zariadenia, školy, múzeá, kultúrne zariadenia, sociálne domovy, ale aj domovy pre umelcov, časť zostala bez náplne a schátrala. Niektoré boli neskôr vzorne pamiatkovo obnovené (napr. v Sobotišti), iné chátrajú dodnes.

Autor: TIK Záhorie