tombstone_of_melchior_balassa

 

Starý uhorský rod. Najstarší známy predok rodu Detrik (Detre) bol v prvej polovici 13. stor. kráľovským prokurátorom a spišským komesom, župan zvolenského a bratislavského komitátu (1250 – 1262). Vlatnili majetky v stolici Boršodskej, Novohradskej a v Liptove. Rodové sídlo mali na Hontianskom h rade, podľa čoho použivali aj predikát Gyarmat. Na Slovensku im patrilo vyše 600 port (obcí a majetkov platiacich dane). Po roku 1561 získali na Záhorí do vlastníctva Plavecký hrad. Štefan Balassa v roku 1574 nechal na hrade založiť tlačiareň na vydávanie náboženských kníh. Hrad bol vlastníctvom Balassovcov až do roku 1621.

 

V polovici 16. storočia ovládli Malacky Balaššovci z Plaveckého hradu. Chodili sem na lov a hodovali v tzv. loveckom kaštieli. Veľmoži Hont-Poznanovci získali územie i z druhej strany Malých Karpát. Za svoje sídla si zvolili Pezinok a Svätý Jur, preto sa im v uhorskej histórii hovorí “grófi zo Sv. Jura a Pezinka”. Na ich území bol postavený Plavecký hrad, ktorý neskôr získali do vlastníctva. Zo svojho majetku na našej strane Malých Karpát vytvorili Plavecké panstvo, ktoré pod tento hrad podliehalo. Našimi zemepánmi boli asi 300 rokov. Keď rod vymrel, získavali do zálohu panstvo s hradom rôzne rody – rod Serédy, Salmovci, Fuggerovci a nakoniec rod Balašša. Balaššovci sa rozhodli urobiť sídlom svojho panstva Malacky, preto sa im maximálne venovali. Uprostred močiarov a loveckých revírov na “suchom mieste” dali vybudovať lovecký kaštielik a v roku 1577 dali Malackám i dnes ešte používaný erb. V roku 1573 vymohli pre Malacky trhové právo, čím sa stali mestečkom a používali titul oppidum Malaczka. Balassovci previedli celé panstvo do evanjelickej cirkvi, preložili faru z Kostolišťa do Malaciek, kde v roku 1596 dali postaviť novú faru a zriadili pri nej prvú školu. Tým sa začala epocha vzdelávania malackého obyvateľstva. V roku 1600 postavili kostol, ku ktorému v roku 1672 dali pristavať i vežu. Život mestečka sa sústredil na miesta, kde boli tieto objekty s malým námestím vybudované. Od miesta, kde stojí starý obecný dom a farský kostol, sa začala výstavba Malaciek a ich kultúrny rozvoj.

 

Lúpežný rytier Melchior pochovaný v Sološnici

V Dejepise superintedancie nitrianskej sú aj tieto riedky: „Melchior Ballaša sa stal hontianským županom (1535 – 1542), vzápätí tekovským županom a od roku 1952 kapitánom uhorských vojsk. Melchior Balaša sa po smrti Gabriela Levaia (1541), keď si za manželku vzal vdovu Annu Turzovú , stal majiteľom Levického panstva a hradu. V boji o kráľovský trón bojoval na strene Jána Zápoľského proti prevahe žoldnierskych vojsk Ferdinanda I. Habsburského, ktoré podporovali tisícky poddaných, ale neubránili hrady Sitno, Čabrať a Divín. Preto ušiel do Sedmohradska. Onedlho sa s Ferdinandom I. zmieril a vrátil sa do Uhorska. Ale opäť sa postavil na stranu manželky Jána Zápoľského, Izabely a syna Jána Žigmunda. Konečne sa nastálo zmieril s Ferdinandom I. a prešiel na jeho strenu. Po Fuggerovcoch dostal do zálohu Plavecký hrad aj panstvo. Za služby dostal dokonca aj Topolčianske panstvo“. Z Melichara (Melchiora) Balašu sa neskoršie stal povestný lúpežný rytier a obranca hradu Levice. Turecké vojsko vyrazilo s 1 500 jazdcami a 400 janičiarmi 17. Augusta 1544 z Ostrihomu, v noci sa preplavilo cez Dunaj a nepozorovane dorazilo nad ránom k hradu v Leviciach. Veliteľom hradu Levice bol udatný kapitán Melchior (Melichar) Balaša ktorý kríval , lebo v bitke o Pešť ho zranila delová guľa. Našťastie streľba delostrelcov z hradu Levice bola účinná. Turci ustúpili, ale vyplienili Levice. Melchior Balaša s druhmi utekajúcich Turkov prenasledovali a ich veliteľa zranili. Melichar Balaša dostal od kráľa barónsky titul (1561), vyznamenal ho Dračím rádom. Zomrel 1568 vo Viedni, ale pochovaný je v Sološnici, kde má renesančný náhrobný kameň.

 

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, www.malacky.sk, Šľachtické rody Drahoslav Machala

Foto: Melchior Ballaša