czobor_imre

 

Uhorský šľachtický rod, listinne doložený v roku 1360. Ich rodovým sídlom bol Sv. Michal (Szént Mihály) v Boršodskej stolici. Na Slovensku vlastnili majetky v Kolte, Šaštíne, Holíči. S Czoborovcami – Angelikou Czoborovou, manželkou Imricha Bakiča de Ande sa spája zhotovenie sochy Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a postavenie kaplnky na mieste, kde sa Angelika chodila modliť. Zadlžené majetky v Holíči a Šaštíne od rodiny Czoborovcov – Révayovcov v roku 1736 odkúpil František Lotrinský, manžel Márie Terézie.

 

Czoborovci boli najbohatším záhorským magnátskym rodom, vlastnili podiely na panstvách Šaštín, Holíč a Ostrý Kameň, ako aj ďalšie menšie majetky v obciach na Záhorí. V polovici 17. storočia pôsobili na Záhorí až dvaja Imrichovia z tohto rodu. Boli to bratranci. Ich otcovia Martin a Michal Czoborovci boli bratia. Ich teta Alžbeta (+ 1626) bola manželkou palatína Juraja Thurzu. Imrich Czobor, manžel Evy Appónyiovej, bol synom Michala. O jeho živote nie sú známe presnejšie informácie, vlastnil však väčšie majetky v Trenčianskej stolici. Ako spolumajiteľa Korlátskeho hradu sme ho spomenutého nenašli, pravdepodobne podiel svojej manželky ešte za svojho života predal. V roku 1665, krátko pred svojou smrťou sa tituloval ako gróf a rytier zlatej ostrohy. Zastával funkcie kráľovského komorníka, radcu a pohárnika. Keďže po smrti zanechal len dve dcéry, táto línia Czoborovcov v druhej polovici 17. storočia vymrela.

 

Legenda, ktorá hovorí o pôvode pútnického miesta i sochy Sedembolestnej.

Imrich Czobor, zástupca uhorského palatína a vlastník šaštínskej pevnosti, bol prchkej povahy. Svojej nábožnej manželke Angelike Bakičovej pripravil nejednu trpkú chvíľu. Aj v ten deň, keď sa viezli kočom záhorskou rovinou, sa pre čosi nepohodli. Imrich, rozpálený hádkou, sa neovládol, vysotil manželku z koča a hnal kone ďalej. So slzami v očiach si Angelika kľakla na zem a vrúcne sa modlila za obrátenie svojho manžela. Odrazu sa jej zdalo, že pred ňou stojí Sedembolestná so súcitom v tvári. Nešťastná žena sa ešte vrúcnejšie modlila a sľúbila, že ak sa jej muž napraví, dá z neďalekého hruškového stromu vyhotoviť sošku Matky Božej a postaviť kaplnku. Na Angelikinu dušu sa zniesol pokoj a v nádeji sa pobrala domov. O chvíľu spozorovala koč, a keď sa priblížil, spoznala manžela. Imrich Czobor vystúpil z koča, pokorne ju poprosil o odpustenie a súhlasil so sľubom, ktorý dala manželka Matke Božej. V ten deň roku 1564 sa tu uskutočnil prvý zázrak – uzdravilo sa ľudské srdce. Socha Sedembolestnej Panny Márie onedlho skutočne stála na mieste, kde sa príhoda odohrala. Veriaci v čoraz väčšom počte nasledovali Imricha a Angeliku, ktorí sem prichádzali s rodinou i so služobníctvom, pribúdalo aj zázračných uzdravení. Vtedy sa splnila druhá čas Angelikinho sľubu – pre sochu dali postaví trojbokú kaplnku, ktorá sa stala cieľom mnohých procesií.

 

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, http://www.zahorskemuzeum.sk/, http://www.modlitba.sk

Foto: Imrich Czobor