Snímka

Rodák z Kopčian Ján Damborský bol rímsko-katolíckym kňazom. Bol spoločensky činným, zapojil sa do príprav Martinskej deklarácie a aj neskoršieho občianskeho života. Najvýznamnejšie dielo vykonal na jazykovednom poli, svoju knižnicu daroval Spolku sv. Vojtecha. Je pochovaný na cintoríne v Nitre, nad hrobom má pomník od akademického sochára Jána Koniarka.

V roku 1990 odhalili J. Damborskému na rodnom dome v obci na Masarykovej ulici pamätnú tabuľu. Iniciátorom jubilejnej spomienky spojenej s odhalením pamätnej tabule bol kopčiansky farár Blažej Kovár. V Kopčanoch bola po jazykovedcovi tiež pomenovaná nová ulica.

* 12. 8. 1880 (Kopčany)                        + 19. 6. 1932 (Nitra)

Ján Damborský sa narodil 12.augusta 1880 v roľníckej národne uvedomelej rodine v Kopčanoch. Do ľudovej školy začal chodiť v rodnej obci. Nižšie triedy gymnázia študoval v Skalici, vyššie triedy v Bratislave a v Ostrihome, kde aj maturoval s vyznamenaním. Teológiu študoval vo Viedni v Pazmáneu /I.ročník/ a II.-IV.ročník v Ostrihome. Pre pľúcnu chorobu musel štúdium prerušiť. Istý čas pôsobil ako výpomocný učiteľ v Kopčanoch. V školskom roku 1904/1905 bol vymenovaný za katechéta na ľudovej škole v Budapešti.

Za kňaza bol vysvätený 27.júna 1905 v Ostrihome. Po vysviacke pôsobil na rôznych miestach ako kaplán a katechét: v Piargu, vo Veľkých Topoľčanoch, vo Veľkých Kostoľanoch, v Ludaniciach, v Kerestúre, v Petrovej Vsi a opäť v Budapešti /1914-1919/. Ján Damborský túžil po národnej a sociálnej slobode slovenského národa. Už ako bohoslovec prejavoval svoje národné povedomie. V Ostrihome bol členom slovenského spolku a jedným z redaktorov slovenského študentského časopisu. V tom čase používal pseudonym Moravan. Ako vzdelávateľ a prednášateľ kresťanských odborov účinkoval v slovenskom Katolíckom robotníckom kruhu v Budapešti, kde nacvičoval aj slovenské divadelné hry, založil tam aj slovenskú knižnicu. Národne sa posilňoval stykom s predprevratovými Slovákmi, najmä účasťou na známych poradách v Luhačoviciach.  Za svoje slovenské povedomie si vyslúžil prívlastok „pansláv“. Prenasledovaný štátnymi úradmi sa venoval aj jazykovednej práci. Zbieral staré rukopisy a materiál k životopisom slovenských literátov. Prekladal z nemčiny a maďarčiny. Zapájal sa aj do politického života. Stál pri zrode Slovenskej ľudovej strany. V roku 1918 napísal jeden z troch návrhov Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili k Československej republike. Po prevrate v roku 1918 bol Ján Damborský poverený organizovaním slovenského stredného školstva. Dostal za úlohu vzkriesiť nitrianske gymnázium. Istý čas bol aj jeho správcom a od roku 1928 stredoškolským profesorom. Popri tom bol v rokoch 1919-1928 hlavným archivárom Župného úradu v Nitre a zodpovedným redaktorom Úradných novín nitrianskej župy. Bol poverený vedením Župného úradu v Nitre. Bol aj správcom Spolku sv.Vojtecha a redigoval Katolícke noviny. Napísal mnoho článkov /aj náboženských/ do rôznych slovenských novín. Avšak najväčší význam pre slovenský národ mala jeho jazykovedná práca. V roku 1919 vydal v Nitre nákladom a tlačou Štefana Huszára „Slovenskú mluvnicu so zvláštnym zreteľom na pravopis“. Bola jednou z prvých slovenských stredoškolských učebníc na našich školách. Používala sa aj na vysokých školách a slúžila aj potrebám úradov a celého kultúrno-spoločenského života. Vyšla až v piatich doplnených a rozšírených vydaniach. Vrchol Damborského jazykovedného snaženia predstavuje piate vydanie z roku 1930. Mluvnica sa používala do roku 1940, pretože dovtedy bola jednou z najucelenejších gramatík slovenského jazyka. Pre učiteľov obecných a meštianskych škôl, ale i stredoškolských profesorov zostavil prvý diel trojzväzkovej „Cvičebnice jazyka slovenského“, ktorá vyšla v Nitre v roku 1922. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj Damborského „Krátka mluvnica slovenská so zvláštnym zreteľom na pravopis“ /1927/, ktorá bola určená pre 1. a 2.ročník stredných škôl.  Ján Damborský pracoval  aj v Jazykovednom odbore Matice slovenskej /od apríla 1927/ a v pravopisnej komisii Jazykovedného odboru Učenej spoločnosti Šafárikovej. Od roku 1928 spolupracoval ako člen pravopisnej komisie Matice slovenskej pri vypracúvaní prvých úradných „Pravidiel slovenského pravopisu“, ktoré vyšli až v roku 1931. Pripravoval aj frazeologický slovník. Svojou jazykovednou prácou sa Ján Damborský zaradil popri Bernolákovi, Štúrovi, Hurbanovi, Hodžovi, Hattalovi a Czambelovi po roku 1918 medzi kodifikátorov a presadzovateľov modernej spisovnej slovenčiny. Na jeho gramatických prácach vyrástla generácia nastupujúcej slovenskej inteligencie.

Ján Damborský nezabúdal ani na svojich rodákov, no myslel najmä na mládež. Vo svojej záväti zanechal finančnú podporu pre sociálne slabších stredoškolských a vysokoškolských študentov. Svoju unikátnu zbierku starých rukopisov a knižnicu daroval Spolku svätého Vojtecha.

Zomrel 19.júna 1932 v Nitre, kde je aj pochovaný. Jeho menom boli pomenované ulice v Bratislave, v Nitre, v rodných Kopčanoch, ale aj v ďalších slovenských mestách a dedinách..

Dokonca v Kopčanoch rezonuje myšlienka-návrh na zriadenie pamätnej izby Jánovi Damborskému, ktorý ziniciovala v roku 2000 Mgr.Margita Drozdová.

Bohatá a mnohostranná činnosť Jána Damborského nás nabáda k tomu, aby sme sa zamysleli nad jeho životným dielom. Úplný a vyčerpávajúci obraz o jeho živote a diele vo vzťahu k dobe, v ktorej žil, ale aj k súčasnosti si budeme môcť utvoriť až po preštudovaní celej jeho pozostalosti. A to je výzva pre dnešnú slovenskú inteligenciu.

Ján Damborský je po T.G.Masarykovi druhým najvýznamnejším kopčianskym rodákom.

 

Autor foto, text: PhDr.Vladimír Grigar kronikár Kopčian, http://www.pam.epocha.sk