stefan-moravcik-clanokW

 

Štefan Moravčík (pseudonymy MOR, RAV, Roman Štefančík a i.)  je slovenský básnik, prozaik, esejista a prekladateľ, autor literatúry pre deti a mládež.

 

* 22.12 1943 (Jakubov)             + ()

 

Narodil sa v Jakubove. Študoval filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval ako tlačový redaktor vo vydavateľstve Tatran a Zväze slovenských výtvarných umelcov. Po roku 1971 v období tzv. normalizácie mal zakázanú publikačnú činnosť a publikoval pod pseudonymom Peter Straka. Pracoval ako skladník v knižnici (ÚK SAV) vydavateľstve Slovenský spisovateľ.

V ostatnom období je šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady, ktorého vydavateľom je Matica slovenská. Štefan Moravčík je súčasný, veľmi produktívny básnik a spisovateľ. Je autorom doteraz vydaných viac ako tridsať zbierok poézie a prózy. Žánrové píše, pre dospelých i deti. Je zostavovateľom viacerých antológii. Rovnako sú významné i jeho eseje a prekladateľská činnosť. Spolu so svojím bratom Jozefom Moravčíkom-Jakubovcom preložili do záhoráčtiny divadelnú hru Ženský zákon od J. G. Tajovského, ktorá je v repertoáre činohry SND. Dielo Štefana Moravčíka vyniká predovšetkým tým, že sa nielen hlási ku svojmu rodnému Záhoriu, ale o ňom doteraz napísal najviac kníh. Znáčná časť z nich je písaná s originálnou „záhoráčtinou“. Bard slovenských spisovateľov z druhej polovice 20. storočia Vladimír Mináč k tvorbe Š. Moravčíka napísal: „Záhorie je pre Moravčíka všadeprítomná pieseň, muzika nad všetky muziky, naozaj „avant toutes choses“, on sám chápe dejiny zovnútornene, sám je vbitý do histórie Záhoria ako klin do duba, veď hovorí „ani nevieme, čo všetko nosíme v sebe zo starých, byvších ľudí“… Nie je toho veľa čo sa napísalo, pozbieralo o Záhorí, ale všetko, čo sa povedalo a zaspievalo, to všetko Moravčík pozná do poslednej litery, do prvého vzdychu“.

 

Ako čitateľa ma už dávnejšie zaujala tvorba Š. Moravčíka. Snáď i preto, že on i jeho brat Jozef píšuci pod pseudonymom Jakubovec mi pripomínajú naše Záhorie a detstvo, i mladé roky strávené v mojej rodnej Senici. Necítim sa povolaný hodnotiť dielo Š. Moravčíka, a azda mi prepáči ak nevymenujem všetky jeho zbierky poézie či romány. Pre informáciu uvádzam iba niektoré základné údaje z jeho diel. Štefan Moravčík debutoval zbierkou básní pod názvom Slávanosti baránkov (1969). Svojim literárnym prácam dáva „svojrázne názvy“ ako napríklad O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek (1971), Erosnička (1981), Moravianská Venuša (1986), Maľované jarmá (1986), Ľudský sendvič (1991), Med omšových lúk (1996), Motýle Mukylásky (2001). Rovnako aj diela Moravčíkovej prózy odrážajú jeho svojráznosť nielen svojimi názvami, ale predovšetkým obsahom. Vo vzťahu k Záhoriu dávam čitateľovi do pozornosti (nie žeby som si ostatné Moravčíkove práce nevážil) Sedláci, V Kiripolci svine kujú, Mlynárska má holubičku, Mágia reči, Tajná kniha Záhorákov, Záhorácke povesti, Zlatý poklad pod Babou a iné. V roku 2003 vydal ojedinelé dielo Zlatú knihu Záhoria. Je to podľa môjho názoru doteraz najkrajšia umelecká encyklopédia Záhoria. V ktorej sú majstrovský prepletené dejiny, ľudové zvyky, krásy prírody. Na spestrenie jeho biografie uvediem úryvok básne od Š. Moravčíka venovaný rodnému kraju zo zbierky básní Intimník:

 

…Záhorie je borovica obrovská,

a kto na ňu vylezie,

všetky perly víle zje,

Pánaboha pobozká…

Dolu v čiernom agáte,

záhorácke nárečie vrie,

ako hruška šťavnaté,

zmyselné a nahaté.

Sto pôvabov nájdeš si tu! …

 

Bez toho, žeby som chcel robiť reklamu diela Štefana Moravčíka (on to odo mňa nepotrebuje) som presvedčený, že prevažná časť čitateľov, ktorí zoberú do rúk jeho prózy o Záhorí, či prečítajú jeho básne, prídu k pdobnému záveru ako ja – je to čítanie, ktoré obveselí dušu i prinúti Ťa zamyslieť sa.

 

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006