Snímka

 

Marek Čulen bol slovenský politik a štátnik, aktívny účastník protinacistického odboja cez druhú svetovú vojnu, poslanec povstaleckej Slovenskej národnej rady.

 

* 08.03.1887 (Brodské)             + 26. 12. 1957 (Brodské)

 

Marek Čulen  Nositeľ Radu republiky   narodil sa 8. marca 1887 v Brodskom, okres Skalica, ako syn maloroľníka. Jeho rodičia pre svoju chudobu nemohli ho dať študovať a preto išiel do učenia a vyučil sa kolárstvu.

Život Marka Čulena bol od ranej mladosti spätý s pohnutým osudom a s bojmi slovenského ľudu proti národnému a kapitalistickému útlaku. Vrúcne miloval svoj ľud a svoju vlasť. Roku 1908 sa vrátil z Ameriky na Slovensko a narukoval k vojsku. Roku 1913 odišiel späť do USA. Tam sa zúčastňoval ako člen sociálnej demokracie na práci v krajanských organizáciách v Chicagu. Roku 1919sa vrátil znovu domov a v rámci marxistickej ľavice Československej sociálnej činný v rozhodujúcom zápase robotníckej triedy. Bojoval o to, či nová republika bude pokračovať na starej ceste vykorisťovania pracujúceho ľudu alebo či sa stane naozaj slobodnou vlasťou pracujúcich. A keď tento zápas o charakter nového štátu bol napokon po porážke robotníckej triedy roku 1920 rozhodnutý v prospech buržoázie, Marek Čulen bol medzi prvými, ktorí si uvedomili nutnosť utvoriť revolučnú robotnícku stranu leninského typu.

Marek Čulen bol jedným z organizátorov historického Lubochninského sjazdu za prijatie 21 podmienok Komunistickej Internacionály, ktorému aj predsedal a neskôr ho aj zvolili za predsedu Akčného výboru pre založenie KSČ na Slovensku. Po májovom ustanovujúcom sjazde  KSČ v Prahe roku 1921 stal sa krajským tajomníkom KSČ v Bratislave. Pracoval neúnavne v prospech slovenského ľudu a ako komunistický funkcionár a poslanec Národného zhromaždenia ho buržoázna vláda predmníchovskej republiky za jeho činnosť prenasledovala a vyše 30 mesiacov väznila.

Marek Čulen bol jednou z prvých obetí fašistického teroru. 6. marce 1938 po hanebnom žilinskom zjednotení sa buržoáznych strán na čele s hlinkovou ľudovou stranou sa dostal pre svoju protifašistickú činnosť roku 1939 do rúk gestapa, ktorého väznili v Hodoníne a potom do rúk gardistov, ktorí ho zatvorili do Ilavy. Po prepustení z väzenia odišiel z príkazu strany do SSSR, odkiaľ za druhej svetovej vojny vyzýval Čechov a Slovákov rozhlasom do boja proti fašizmu a na pomoc Sovietskej armáde.

Nesmierna láska Marka Čulena k slovenskému ľudu a jeho fašistami mučenej vlasti a neuhasiteľný plameň slobodymilovnosti ho primäli, aby sa počas Slovenského národného povstania chytil prvej príležitosti a spolu so súdruhom Jánom Švermom priletel do povstaleckej Banskej Bystrice. Za krátky čas svojho pobytu na povstaleckom území pochodil desiatky prejavov, v ktorých oboznamoval povstalecké obyvateľstvo so zmyslom ich boja za slobodu. Ostal v predných šíkoch povstalcov aj po okupovaní Banskej Bystrice nemeckými fašistami. Marek Čulen má veľkú zásluhu na vypracovaní historického nariadenia SNR o konfiškácii a rozdelení pôdy nepriateľov a zradcov medzi drobných roľníkov a bezzemkov.

Marek Čulen zostane navždy v pamäti slovenského ľudu. Spomíname naňho s pocitom oprávnenej hrdosti a slovenská robotnícka trieda si ho navždy zachová z živej pamäti.

 

Foto, text: Záhorie 1960