velka_noc_svet_druha_4

  Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu.   V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie […]

Čítať viac →
256795_1200x

  Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa a veľkonočného tridua.   Zelený štvrtok v rímskokatolíckej cirkvi Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Pri večernej liturgii sa pripomína posledná Ježišova večera, ustanovenie […]

Čítať viac →
unnamed

  S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky  a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Chlapci a dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu s mašľami ozdobenou vetvičkou zelenej vŕby a gazdinej zavinšujú verš:   “Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby […]

Čítať viac →
csm_SP_VynasanieMoreny_jpg_2217a86e8b

  Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období. Morena […]

Čítať viac →
Crossofashes

Popolcová streda alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.   Názov […]

Čítať viac →
IMG_7840

  Hromnice patrili k najvýznamnejším pranostickým termínom. Druhého februára je presne polovica zimy za nami a ľudia verili, že v tento deň sa stretáva magická zimná sila s jarnou. Ľudia napríklad verili, že ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo […]

Čítať viac →
10945381_324941641035925_3864632215047039361_o

  Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (šiesteho januára) do Popolcovej stredy. Názov je odvodený z nemčiny. Označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.   Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny – prírodnej, alebo aj spoločenskej – a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. […]

Čítať viac →
78619194_1152004394996308_6817576570203406336_o

  Traja králi je označenie mudrcov označených v Evanjeliu podľa Matúša . Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii. Neskôr sa na kresťanskom Západe objavujú […]

Čítať viac →
stastny-novy-rok

  Nový Rok je sviatok začiatku nového roka a podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 1. januára. V noci z 31. decembra na 1. januára svet oslavuje koniec starého a začiatok nového roka.   Podľa iných kalendárov pripadajú oslavy Nového roka na iné dni, napríklad židovský Nový rok, nazývaný Roš ha-šana, pripadá na september gregoriánskeho kalendára. […]

Čítať viac →
Ľudový_odev_na_Záhorí_UK_BA_14.2.2019_vernisáž_pozvánka.jpg

  Srdečne pozývame verejnosť na výstavu venovanú tradičným a súčasným podobám ľudového odevu na Záhorí. Výstava mapuje lokálne formy sviatočného a obradového mužského a ženského odevu, vychádzajúc z historického vývoja Záhoria rozdeleného na panstvá. Prostredníctvom kompletných odevov inštalovaných na figurínach, jednotlivých súčiastok, textov a obrazového materiálu oboznámi návštevníka s podobami skalického, holíčskeho, šaštínskeho, senického, jablonického, moravskosvätojánskeho, malackého a plaveckého ľudového odevu v minulosti. Panelová […]

Čítať viac →