Alžbeta Pokorná bola významná slovenská výtvarníčka, ilustrátorka a mecenáška zo Senice, známa svojou tvorbou, pedagogickou činnosťou a filantropiou. Jej život je úzko spätý s rodným mestom, kde sa narodila aj zomrela, a kde dodnes stojí kaštieľ Machatka, ktorý darovala mestu. .* 8.4.1885 (Senica) + 20.3.1962 (Senica) .Študovala výtvarné umenie vo Viedni. Bývala v senickom kaštieli […]

Read More →

Konštantín Čulen bol jednou z najvýraznejších, no zároveň najspornejších osobností slovenského verejného života 20. storočia – publicista, historik, politik, exulant a neúnavný dokumentarista dejín amerických Slovákov. Jeho životný príbeh sa pohybuje medzi novinárskou vášňou, politickou angažovanosťou, exilom a mimoriadne rozsiahlym dielom, ktoré dodnes formuje poznanie slovenskej diaspóry. . *26.02.1904 (Brodské)              + 07.04.1964 (New York, USA) .  Narodil […]

Read More →

  Anička Jurkovičová Hurbanová bola prvou slovenskou herečkou a divadelnou ochotníčkou, ktorá vo významnej miere prispela k odstráneniu spoločenských predsudkov proti vystupovaniu žien na divadelných doskách. Od roku 1841 hrávala v Slovenskom národnom divadle nitrianskom v Sobotišti. Bola manželkou Jozefa Miloslava Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady (SNR), významného slovenského spisovateľa, novinára a politika.   * 06.04.1924 (Sobotište)                       + 02.02.1905 (Martin) […]

Read More →

Štefan Belica bol slovenský katolícky kňaz, cirkevný spisovateľ a výrazný vlastenec 19. storočia. Patril k tej generácii duchovných, ktorí popri pastoračnej práci podporovali národné povedomie, vzdelanosť a kultúrny život slovenského ľudu. . * 11.02.1816 (Dolné Orešany)               +07.04.1090 (Dolné Orešany)            .                                     Filozofické a teologické štúdiá absolvoval v Trnave. Po predchádzajúcich kaplánskych miestach pôsobil ako rím.-kat. farár […]

Read More →

  Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, resp. po Nedeli Paschy. Je to druhý deň Svetlého týždňa, resp. veľkonočnej oktávy. V ľudovej sfére je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola […]

Read More →

František Draškovič bol významný slovenský sochár, monumentalista a pedagóg, narodený v Másti (dnes časť Stupavy) 5. apríla 1911 a zomrel 3. júna 1979 v Bratislave. Patril ku Generácii 1909 a jeho diela sú dodnes súčasťou verejného priestoru aj galérií. . * 05.04.1911 (Stupava – Mást)               + 03.06.1979 (Bratislava) . Sochár František Draškovič pochádza z Mástu, […]

Read More →

  Zmŕtvychvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.   V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká sa končí až […]

Read More →

Ľudová škola na Jatočnej ulici bola postavená podľa projektu Józsefa Júliusa Bábolnaya (1886 – 1983) v roku 1913 v susedstve Gvadániho kúrie, ktorej prízemie pri zvyšujúcom sa počte obyvateľov už nepostačovalo na vyučovanie školopovinných detí v Skalici. Budova Ľudovej školy v štýle budapeštianskej secesie sa vyznačuje charakteristickou asymetriou, strmým štítom a keramickým tehlovým obkladom na fasáde, ale aj […]

Read More →

Zakladateľ rodiny holíčskych majolikových maliarov . * 1720 (Alsasko-Lotrínsko)                   + 04.04.1787(Skalica) ,  Bol zakladateľom rodiny holíčskych majolikových maliarov. Jeho synovia Gašpar a Mikuláš mladší sa vyučili u neho a pokračovali v rodovej tradícii. Narodil sa okolo roku 1720 v Alsasku-Lotrinsku. Ako exulant prešiel cez keramikárske dielne v Ludwigsburgu, porcelánku vo Viedni a Castelle, Štrasburgu a od roku 1745 v Holíči. Tu sa vypracoval za […]

Read More →

V Senici bolo oddávna viac hostincov, ktoré sa u nás nazývali šenky. Do nich chodilo miestne obyvateľstvo všetkých vrstiev a náboženstiev. Okolo r. 1938 bolo v Senici 15 hostincov, ktoré mali koncesiu na živnosť hostinskú a výčapnícku. Koncesia bola vydávaná Povereníctvom priemyslu a obchodu v Bratislave. Hostince plnili aj spoločensko-oddychovú funkciu, boli miestom ochotníckych predstavení, […]

Read More →