Umenie a láska, práca a sláva – bolo krédo, ktoré maliar Dominik Skutecký napĺňal tvorbou. Svojím talentom, rozmanitosťou výtvarného záberu, ako aj spoločenskými a etickými hodnotami svojho umenia sa zaradil k európskej maliarskej avantgarde, k novátorom európskej výtvarnej scény na prelome 19. a 20. storočia.  Aj ten, kto nepozná tvorbu významného slovenského maliara Dominika Skuteckého, jeden z jeho najznámejších obrazov Trh v Banskej Bystrici zrejme už niekde videl.

 

Dominik Skutecký sa narodil 14. februára 1849 v Gajaroch na Záhorí a zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici vo veku 72 rokov.

 

*14.02.1849 (Gajary)                 + 13.03.1921 (Banská Bystrica)

 

Od roku 1853 žil vo Viedni, tu začal študovať na nižšej reálke, učil sa u sochára J. Meixnera, v prípravnej maliarskej škole v triede historického maliarstva (1865-1866), v škole rovnakého zamerania (1866-1867) a tento odbor študoval aj v Benátkach (1867-1870).

Autor žánrovej maľby, krajinomalieb a portrétov. Pôsobil v Mníchove, Benátkach a vo Viedni. Počas prvého pobytu v Banskej Bystrici vytvoril viacero krajinomalieb zo Stredného Slovenska a žánrových scén (1884-1886). Po pobyte v Benátkach sa natrvalo usadil v Banskej Bystrici (1889); portrétoval významné osobnosti mesta a svojich príbuzných, maľoval prostredie medených hámrov v Banskej Bystrici. Pričinil sa o rozvoj kultúrneho života Banskej Bystrice, organizoval výstavy, najvýznamnejšia s počtom vyše 120 umeleckých diel (1902). Jeho obrazy su v zbierkach Slovenskej národnej galérie a v iných slovenských a zahraničných galériach i súkromných zbierkach ako aj od roku 1994 v stálej expozícii Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici

 

Dielo

• Cisár Maximilián diktuje svoje pamäti (1867)
• Vlastná podobizeň (1868)
• Plavovlasá Talianka (okolo 1869)
• Krajina pri Zohore 1872
• Podobizeň Cecílie Lévyovej (1874)
• Trh v Banskej Bystrici (1890)
• Podobizeň Františka Jozefa I. (1895)
• Večer na Starých Horách (1898)
• Kotlári (okolo 1913)
• Podobizeň ženy (1886)

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Dominik_Skuteck%C3%BD

 

 

Dominik Skutecký významný predstaviteľ európskej avantgardy

V dnešnom príspevku si pripomenieme, život a dielo maliara Dominika Skuteckého, ktorý sa narodil na Záhorí v obci Gajary a zapísal sa nezmazateľne do histórie Slovenska. Umenie a láska, práca a sláva – bolo krédo, ktoré maliar Dominik Skutecký napĺňal tvorbou. Svojím talentom, rozmanitosťou výtvarného záberu, ako aj spoločenskými a etickými hodnotami svojho umenia sa zaradil k európskej maliarskej avantgarde, k novátorom európskej výtvarnej scény na prelome 19. a 20. storočia. V utorok si pripomenieme výročie ( 14. februára 1849) jeho narodenia.

 

„Podnes si pamätám najmä tú vôňu, neopakovateľnú, neopísateľnú. Bola zložitá a lahodná ako komorná skladba. Okteto z jemne znejúcich vôní rôznych timbrov a intenzít. Prevládali olejové farby a harmanček, pod nimi veľmi staré knihy a ušľachtilé drevo rozpálené slnkom, nad nimi terpentín a poletujúci prach, práchnivejúce nitky drapérií a vzdialene čosi medzi dohánom a suchými lúčnymi kvetmi a ľútostivou pominuteľnosťou.   Smrti tu nebolo, vskutku som prudko zacítil a ihneď uveril, že starý otec v kedysi bielej, vzápäť strakato fľakatej kitlici iba po čosi vyšiel – hádam pomaznať sa s vnukom –novorodeniatkom – a že sa hneď vráti. Okrem okteta viali tu Staré Hory a Špania Dolina a Benátky, hustá mladá dubina a naliata zrelá tráva a morská soľ a riasy, Gajary a Mníchov, otcovské záhumnie a akademické výstavné siene, Laskomer s kotliarskymi dielničkami a huštácke krčmičky a londýnske galérie so svojimi vznešenými pokušeniami a zmluvami veľkého formátu a malých honorárov pre neznámeho začiatočníka…“

(Spomienky Petra Karvaša na ateliér starého otca Dominika Skuteckého z knihy V hniezde).

 

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov realistickej maľby na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia Dominik Skutecký nebol jedinou známou osobnosťou z rodiny Skuteckých. Jeho syn Alexander bol architektom v Bratislave (navrhol viaceré verejne budovy na Slovensku), dcéra Zerlina sa stala opernou speváčkou a ďalšia dcéra   Karola bola maliarkou v Banskej Bystrici. Bola vydatá za MUDr. Fedinanda Karvaša a mali spolu syna Petra, ktorý sa stal známym prozaikom a dramatikom.

Rodina Skuteckých sa prisťahovala na Slovensko z českého mesta Skuteč začiatkom 18. storočia a usadila sa v Gajaroch. Tu sa narodil 14. februára 1849 Dominik ako šieste dieťa v rodine majiteľa mydliarne. Čoskoro mu zomrel otec a hoci sa ako desaťročný odsťahoval s matkou a bratmi za sestrami do Viedne, slovenské Záhorie v ňom zanechalo hlboké stopy, ktoré sa neskôr prejavili v jeho tvorbe.

Vo Viedni získal základne a odborne vzdelanie, učil sa u sochára J. Meixnera, potom študoval v prípravnej maliarskej škole v triede historického maliarstva a dva roky v škole historického maliarstva u profesorov K. Wurzingera, E. Engertha, K. Blaasa a J. N. Geigera. Vo svojom výtvarnom vzdelavaní pokračoval v Taliansku a Nemecku a napokon sa usadil v Benátkach, kde prežil pätnásť rokov. Benátky boli rušným a veselým mestom, no mladý Domenico, ako ho Taliani nazývali, sa venoval iba svojmu štúdiu. Namaľoval tu i prvú vlastnú podobizeň, ktorá sa, žiaľ, ako väčšina obrazov z tohto obdobia stratila. Významne miesto v jeho tvorbe z tohto obdobia ma nedokončene dielu Víťaz regaty, plne jasavých tónov, temperamentných južanov, radujúcich sa z víťazstva vo veslárskej súťaži. V Benátkach sa dostal do styku aj s veľkými umeleckými spoločnosťami (s francúzskou firmou Goupil a neskôr s londýnskou firmou Wallis), ktoré nakupovali jeho obrazy. Pod vplyvom profesora P. Molmentiho v škole historického maliarstva namaľoval množstvo žánrových obrázkov benátskeho ľudu, sentimentálne krajinky ožiarene južným slnkom, charakterizovane predmetným realizmom s dorazom na svetlo, farbu a maliarsku techniku. Pre svoju budúcu tvorbu tu získal dobru technickú prípravu a veľmi cenne poznatky o tom, ako zvládnuť väčšie obrazové plochy.

V rokoch 1870 – 1871 pôsobil v Mníchove. Pôvodne chcel študovať historickú maľbu u majstra P. Pilotyho, ale nová umelecká vlna, šíriaca sa z Francúzska, postavila proti akademizmu priebojný realizmus. Jeho návšteva v Mníchove znamenala definitívny rozchod s historickou maľbou. Takmer štyri desaťročia žil a tvoril vo Viedni a v Benátkach a hoci si tu získal meno (jeho obrazy kupoval panovník, uhorsky štát i mesto Budapešť), nebolo mu súdene, aby v nich prežil cely život. Keď sa vo Viedni spoznal s krajčírkou Cecilou Lőwyovou z Banskej Bystrice, bolo rozhodnuté.

V Banskej Bystrici sa síce neusadil hneď, ale v nasledujúcom období sa čoraz častejšie vracal na Slovensko a aj keď naďalej pracoval v Benátkach, Banská Bystrica sa napokon stala jeho domovom na 32 rokov. Definitívne sa v nej usadil v roku 1889. Podľa vlastného návrhu si dal postaviť vilu s ateliérom na prvom poschodí na Hornej ulici v štýle talianskeho renesančného slohu. Priečelie domu zdobí sgrafitova výzdoba s portrétmi Tiziana a Rafaela, pod nimi je latinsky nápis, v ktorom sa ukrýva životná filozofia umelca: ARS ET AMOR – LABOR ET GLORIA (Umenie a láska – Práca a sláva). Od roku 1994 je v dome zriadená Stala expozícia Dominika Skuteckého.

Najznámejším obrazom umelca je Trh v Banskej Bystrici (1889), ktorým sa rozlúčil so životom v Benátkach a vstúpil do nového slovenského diania. Dominantnou postavou je dáma s prežiareným červeným dáždnikom – pani Skutecká, pred ňou stoji dcérka v klobúku. Kultivovaná farebnosť, množstvo živo charakterizovaných, dedinským i mestských typov, pernikársky šiator v popredí, v pozadí na chráme nápis Venite… – to všetko symbolizuje a vypovedá o včlenení umelcovej rodiny do nového prostredia. Obraz, ktorý je dnes majetkom Štátnej galérie v Banskej Bystrici, prešiel mnohými tortúrami. V roku 1890 ho kúpilo hlavne mesto Budapešť, ale po výstave v Mucsarnoku ho vrátilo maliarovi, aby ho vymenil za peštiansky motív. Obraz neskôr venoval na dobročinnú lotériu a napokon ho umiestnili v mestskom múzeu. Banská Bystrica inšpirovala vnímaveho umelca starými uličkami, námestiami, rušnou tržnicou, alejami a kaplnkami. Zamiloval si aj krásne okolie, najmä Staré Hory a Španiu Dolinu.

Skutecký bol však predovšetkým vynikajúcim portretistom. Okrem autoportrétov, ktoré zachytávaju jeho podobu od mladých rokov až do obdobia krátko pred smrťou, majstrovsky stvárňoval portréty svojej rodiny aj najbližších priateľov. Na objednávku maľoval i obrazy významných osobnosti, predstaviteľov verejného života a štátnej moci. Dôležite miesto v jeho tvorbe ma aj žánrový portrét. Za najdôležitejšiu a najhodnotnejšiu časť Skuteckého umeleckej tvorby sa považujú námety z medených hámrov a kováčskych dielni v okolí Banskej Bystrice, ktoré vypĺňajú takmer celu druhu polovicu jeho tvorby. Tieto diela nie sú len umeleckými výtvormi, ale aj dobovým dokumentom o sociálnych pomeroch robotníkov v manufaktúrnych podmienkach. Učarovalo mu prostredie stáročných hámrov, tajuplnosť pracovného procesu, fascinovala ho farebná hra svetla a tieňa, všímajúc si pritom kotlárov, lejárov a kováčov pri ťažkej práci. Hlboko vnikol do ich života, spoznával ich osudy, priatelil sa s nimi, aby ich potom mohol verne spodobniť v rôznych situáciách, pravdivo a umelecky účinne. Jeho diela z tohto obdobia patria k vrcholným hodnotám realistického maliarstva v európskom kontexte. Dominik Skutecký žil v Banskej Bystrici do konca svojho života. Nove prostredie mu prinieslo existenčnú istotu, zúčastňoval sa na spoločenskom živote mesta, prezentoval sa svojimi obrazmi na výstavách vo Viedni, v Prahe, Budapešti, Benátkach, Mníchove a v iných európskych mestách. Z Banskej Bystrice sa snažil vytvoriť centrum výtvarného diania a podporoval založenie Jednoty výtvarných umelcov Slovenska. Jej výstavy v Prahe v Obecnom dome sa však už nedožil. Zomrel na následky mozgovej príhody 13. marca 1921 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný.

Veľká časť obrazov Dominika Skuteckého zostala rozptýlená v sieti medzinárodného obchodu s umením,  alebo podľahla osudu dramatických udalosti jeho života. Počas prvej svetovej vojny väčšinu obrazov predal, aby mal na živobytie, a vrchol skazy dovŕšila druhá svetová vojna, keď bol jeho ateliér vyrabovaný a stratili sa z neho významne dokumenty aj obrazy. Dnes zdobia Skuteckého diela svetové i domáce galérie a múzea a ich zbierky sa neustále dopĺňajú.

 

LITERATURA

TILKOVSKY, V. Dominik Skutecký. Bratislava : Tvar, 1954.

KELETIOVA, M. Dominik Skutecký. Bratislava : Tatran, 1989.

Autor: Dana Lacková

Zdroj: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2011/marec/46.pdf