NEŠPOR Mirko Ing. in memoriam
Hrdina SNP Mirko Nešpor bol rodákom zo Skalice, ale s rodičmi sa neskôr presťahoval do Holíča. Študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, býval na internáte Lafranconi. Zapojil sa do partizánskych bojov počas SNP, ale keď ochorel vrátil sa do Holíča. Po zatknutí gardistami ho previezli na ústredie štátnej bezpečnosti do Bratislavy, kde bol mučený a popravený v pivničnej cele.
*28.9.1924 (Skalica) + 17.12.1944 (Bratislava)
Narodil sa v Skalici 28.10. 1924, ako jedno z piatich detí Antona Nešpora a Ľudmily Nešporovej, rodenej Korčákovej ale od piatich rokov bol vychovávaný v Holíči, kde začal chodiť do školy. Pomáhal rodičom v domácich prácach a dávala kondície slabším žiakom.
Napriek tomu, že vynikal v matematike a fyzike, s pokračovaním štúdia na vysokej škole z finančných dôvodov váhal. Na Vysokej škole technickej v Bratislave začal študovať až po tom, čo si zabezpečil štipendium, ktoré ho však zaväzovalo zostať pracovať po skončení štúdia 5 rokov v štátnej službe. Už v tej dobe bol presvedčený antifašista
Po roku 1939, keď nastal Slovenský štát, mal byť jeho otec ako Čech presťahovaný na Moravu. Fašisti mu brata odvliekli do koncentračného tábora.
Do ilegálnej činnosti sa zapojil v lete1944. Po skončení 1. ročníka odišiel na prázdninovú prax na stavbe priehrady v Ústí nad Oravou. Tam sa spolu s Lubomírom Linhartom podieľal na organizovaní a zakladaní národných výborov v obciach na Orave. Po príchode do Banskej Bystrice bol poverený odovzdávať politické inštrukcie ilegálnemu hnutiu na Orave, tam sa tiež niekoľkokrát zapojil so zbraňou v ruke do ozbrojeného boja. Cestu cez územie obsadené fašistami uskutočnil dvakrát. Svoje postrehy z obsadeného územia, protifašistického hnutia na Orave a partizánskych bojov odovzdával redakcii povstaleckých novín Pravda. Koncom októbra 1944 sa zúčastnil partizánskeho boja v Nízkych Tatrách, kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite.
Pred zatknutím sa rozhodol ujsť do Bratislava na železničnej stanici v Skalici ho 13. Decembra 1944 zatkli príslušníci Hlinkovej gardy. Tam sa podrobil krutému dvojdňovému výsluchu. Dňa 16 decembra 1944 ho previezli na ústredie štátnej bezpečnosti do Bratislavy na Vlčkovej ulici 35. Po tom, čo však vyšlo najavo, že dobitý väzeň nehodlá vypovedať ani po krutom mučení, rozhodli sa ho vyšetrovatelia zbaviť. Mirko Nešpor bol popravený v pivničnej cele. Podľa oficiálnej správy väzeň Nešpor spáchal samovraždu a obesil sa. Odporuje tomu skutočnosť, že v čase smrti mal ruky pevne zviazané reťazou, ktorá sa mu zarezala hlboko do rúk. Tieto rany boli tak bolestivé, že ruky prakticky nemohol dať od seba.
Zomrel 17.12. 1944. In memoriam mu bol udelený titul Ing, keďže v rokoch 1943-1944 absolvoval tri semestre Slovenskej vysokej školy technickej.
Mesto Holíč si uctilo jeho pamiatku aj tým, keď sídlisko-ulicu v priestore medzi Sasinkovou, Školskou a Hodonínskou ulicou nazvalo jeho menom. V Bratislave bola v minulosti po ňom pomenovaná ulica a vysokoškolský internát, v Holíči mu bol odhalený pomník. V súčasnosti je po ňom pomenovaná ulica v Prešove, Košiciach, Michalovciach, v Palárikove, Šašíne-Strážoch aj v Liptovskom Mikuláši. In memoriam bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy.
Pri jeho pomníku sa každoročne schádzajú protifašistickí bojovníci.
Zdroj: Pavel Proksa – osobnosti Holíča, sk.wikipedia.org