Roľník, objaviteľ ložísk zemného plynu a ropy v Gbeloch

.

* 09.01.1870 (Gbely)                 + 06.06.1944 (Gbely) 

.

Ján Medlen  s gbelskou prezývkou Dorák sa narodil 9. januára 1870 v rodine sedliaka Michala Medlena a Anny rodenej Hurban O jeho detstve sa toho veľmi nevie. Ľudia si ho začali všímať až ako dospelého pre jeho čudné a podivínske správanie.

   Na vojenčinu nastúpil niekedy okolo roku 1890. Nebol hlúpy, lebo dosiahol hodnosť „cugsfíru u kanónového pluku ck armády“, čo je dnešná hodnosť poddôstojníka – čatára. Po skončení vojenčiny začal hospodáriť na rodičovskom majetku. Bol veľmi pobožný a pravdepodobne vtedy začal trpieť „stihomamom“, chorobnými predstavami, že je prenasledovaný čertom, s ktorým sa po nociach bil a keď boli čerti v presile, tak sa utiekol schovať do kostola. Mal aj svoju teóriu o tom kde sa zdržiavajú nielen čerti, ale i zlí duchovia. Boli to rohy každej izby a preto keď si začal stavať v humne za svojím domom stodolu, tak ju staval do kruhu. Ďalšou zvláštnosťou Medlenovho života bolo to, že sa pri stodole pokúsil zostrojiť „perpetum mobile“. Na konštrukciu niekoľko metrového monštra použil dosky, trámy,  kolesá z voza a „kepla“ (primitívne poľnohospodárske zariadenie ťahané zvieratmi). Dnes sa asi ťažko dozvieme čo ho inšpirovalo k tejto myšlienke a ako chcel využiť kinetickú energiu tohto zariadenia. Môžeme iba špekulovať, že to bol pravdepodobne „kepl“ – zariadenie používané sedliakmi, kde ťažná sila dobytka sa menila na otáčavý pohyb pomerne primitívneho stroja  a ten sa potom remeňmi prenášal na mláťačku.  Stroj fungoval, ale iba chvíľu. Pravdepodobne to bolo pre neho osobným sklamaním, no pre Gbelanov iba ďalším potvrdením jeho čudáctva.

    Posledným známym skutkom Jána Medlena bola jeho súkromná komasácia, čiže scelovanie pozemkov. Robil ju ozaj svojským spôsobom. Popredal všetky rodičovské pozemky roztrúsené po rôznych častiach gbelského chotára a kúpil najhoršie, močaristé pozemky v Dúbrave (pri železničnej trati smerom na Kúty). Boli v celku, boli na jednom mieste, ale boli to močiare. Aby sa zbavil prebytočnej vody začal s melioráciami, odvodňovaním pozemkov kanálmi. Traduje sa, že jedného jesenného dňa, keď si chcel oddýchnuť pri kopaní odvodňovacieho kanála, zapálil si „zapekačku“ a ešte horiacu zápalku hodil na dno kanála. S hrôzou vybehol z hlbokého nedokopaného kanála a pozeral čo sa to deje. Celé dno kanála horelo modrým plameňom. V prvú chvíľu si myslel, že je znova prenasledovaný čertom, že sa otvárajú brány pekelné a preto sa dal utekať do dediny vzdialenej asi dva kilometre. Keď sa upokojil a na dohováranie susedov a príbuzných, že s čertmi to nie je až také zlé, vrátil sa do svojej chyže, ktorú mal v Dúbrave postavenú a kde žil i so svojim koňom. Cestou sa zastavil u nedokopaného kanála a keď po ohni nenašiel ani stopy celkom sa upokojil. Vtedy začal aj racionálne rozmýšľať, ak sa dá jeho myslenie takto hodnotiť. Ak plyn horí voľne na dne kanála, mal by horieť aj tam, kde je nasmerovaný. Vedený touto myšlienkou vykopal hlboké ryhy smerom k svojej chyži, zakryl ich doskami a utesnil blatom a hlinou. Vývod tohto primitívneho potrubia vyústil vo vnútri chyže, v  ohnisku. Takto využíval plyn počas celej zimy na rozhraní rokov 1912 – 1913. Varil si na ňom pomerne jednoduchú potravu, o ktorú sa delil so svojim koňom a plyn využíval aj na vykurovanie. Pravdepodobne zlým spádovaním potrubia prišlo k zatopeniu niektorých jeho častí a tým aj k prerušeniu prívodu plynu takže plameň v ohnisku prestal horieť. Po opadnutí vody prívod plynu začal opäť fungovať o čom J. Medlen nevedel. Nemajúc potuchy, že chyža je plná zemného plynu, škrtol zápalkou a …..a bol bez strechy nad hlavou. Výbuch plynu rozmetal strechu chyže a Medlenovi sa ako zázrakom nič nestalo. Trámy zo strechy lietali vzduchom až do vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov a niektoré dopadli i na železničnú trať, poblíž ktorej bola chyža postavená.

Bolo to niekedy začiatkom roka 1913, keď prednosta železničnej stanice v Gbeloch hlásil železničnej správe, že v chalupe asi 30 metrov od železničnej trate Gbely – Kúty nastal výbuch. Odtiaľ bola správa hlásená Ministerstvu financií uhorského kráľovstva, odboru X., oddeleniu pre štátne kutanie na zemný plyn, zemný olej a draselnú soľ. Prípad prevzalo na prešetrenie geologické oddelenie uvedeného odboru. Komisia, ktorú tam vyslalo toto ministerstvo na vyšetrenie príčin výbuchu zistila, že tu boli zachytávané zemné plyny. Na základe tohto boli do Gbelov uhorskou vládou vyslaní geológovia H.Bockh a Š. Papp, ktorí na po obhliadke navrhli, aby sa tam vykonal riadny geologický prieskum. Títo geológovia neskôr vytýčili i miesto pre prvé vrty.  Prvý vrt začal 28.októbra 1913 pomocou pojazdnej vrtnej súpravy dovezenej do Gbelov zo Sedmohradska. V hĺbke 163,80 – 167,50 sa narazilo na ložisko vzácnej ťažkej ropy. Rakúsko – Uhorsko dňa 13.januára 1914 začalo prvý krát priemyselne ťažiť ropu. Denne sa vyťažilo z prvého vrtu okolo 150 q ropy.

    Priemyselná ťažba ropy začala na pozemkoch Jána Mendla, čo mu i vynieslo určité finančné príjmy. Tak ako ku všetkému, tak i k peniazom sa choval svojským spôsobom, Mal ich poukrývané kde kade pod slamou, takže si mu v nich myši robili hniezda, alebo ich nosil vo vrecku svojho starého špinavého kožucha, ktorý keď mu bolo horúco nechal ležať hocikde u cesty na kraji priekopy. Medlenov všivavý kožuch bol všeobecne známy a každý kto išiel okolo ho nechal ležať tam kde bol. Až neskôr  pred príbuznými povedal, že v kožuchu bývalo schovaných „spústu“ peňazí.

    Objavenie ložísk ropy a zemného plynu vzbudilo záujem nielen monarchie, ale i rôznych novín. Do Gbelov prichádzajú novinári doprevádzaní fotografmi a okrem vrtných polí fotografujú aj ich objaviteľa. Z tejto doby pochádza najviac jeho fotografií.

Jána Medlena by sme mohli charakterizovať aj ako pacifistu. On toto slovo pravdepodobne nepoznal a ani jeho význam, ale choval sa tak. Keď nám zabili Ferdinanda a v roku 1914 vypukla I.  svetová vojna, niekoľkokrát dostal predvolanie pred odvodovú komisiu, čo on ignoroval a správal sa tak, ako by sa ho to netýkalo. Zákonu sa však muselo urobiť zadosť a z cisárovho nariadenia si nesmel nikto robiť „srandu“. Bol chytený, zviazaný a za sprievodu žandárov na tragači dovezený k „asentírke“. Spôsoby uhorských žandárov nosiacich za klobúkom čierne kohútie perá, na pleci „kvér“ a v pravej ruke „býkovec“ boli veľmi známe, takže môžeme predpokladať, že pri tejto exekúcii dostal aj poriadny výprask. 

Zomrel  v tichosti ako 74 ročný dňa 6.júna 1944 na záduch  (astma).

Čudák Ján Medlen z Gbelov: Objavil ropu na Záhorí

Ing. Miroslav   Č á r s k y

.