Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu.   V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie […]

Read More →

  Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa a veľkonočného tridua.   Zelený štvrtok v rímskokatolíckej cirkvi Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Pri večernej liturgii sa pripomína posledná Ježišova večera, ustanovenie […]

Read More →

  S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky  a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Chlapci a dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu s mašľami ozdobenou vetvičkou zelenej vŕby a gazdinej zavinšujú verš:   „Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby […]

Read More →

Svätý týždeň je pohyblivé obdobie rímskokatolíckeho liturgického roka, a zároveň vrchol liturgického roka. Začína sa vigíliou Palmovej nedele a končí Veľkonočným trojdním umučeného a vzkrieseného Krista. Veľkonočné trojdnie zahŕňa Štvrtok Pánovej večere (resp. Štvrtok Svätého týždňa), Piatok utrpenia Pána a Svätú sobotu. Svätý sa nazýva preto, lebo pri liturgii pripomína vrchol Ježišovho života – jeho […]

Read More →

Lazárova sobota je kresťanský sviatok, ktorý sa slávi v sobotu pred Kvetnou nedeľou, resp. v sobotu týždeň pred Bielou Sobotou. Spomína sa na Ježišov príchod do Betánie, kde vzkriesil z mŕtvych svojho priateľa Lazára (Jn 11, 1-43). Vzkriesenie Lazára sa oslavuje ako prísľub budúceho vzkriesenia všetkých ľudí a zároveň dôkaz, že Ježiš Kristus je Pánom […]

Read More →

Nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou; v tradičnom zvykosloví Slovenska jeden z dvoch (spolu s nasledujúcou Kvetnou nedeľou) termínov symbolického vynášania zimy a smrti z chotára obce a prinášania jari. Ešte v polovici 20. storočia všeobecne rozšírený obyčaj zhotovenia a oblečenia ženskej (Muriena, Morena, Smrť, Kyselica) či mužskej (Dedko) alebo oboch figurín, ich vynesenie so spevom za dedinu a hodenie […]

Read More →

  Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období. Morena […]

Read More →

Laetare sa nazýva 4. nedeľa pôstu, ktorá dostala názov od úvodnej omšovej antifony Laetare Ierusalem – „Raduj sa, Jeruzalem“: Pretože ide o prvú nedeľu po strede pôstu, má táto nedeľa vyjadrovať nádej na spásu a povzbudiť v období pokánia. Preto i na oltári môžu byť kvety a liturgická farba môže byť ružová. V minulosti na […]

Read More →

Pôstne obdobie je obdobie keď je v cirkvi pôst. Každá cirkev má vlastné pôstne obdobia. . Rímskokatolícka cirkev V rímskokatolíckej cirkvi je obdobie roka liturgicky nazývané pojmom pôstne obdobie umiestnené pred Veľkou nocou a trvá 40 dní – začína sa v Popolcovú stredu a končí sa Piatkom utrpenia Pána. Do pôstnych dní sa v západnom […]

Read More →

Popolcová streda alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.   Názov […]

Read More →