Záhoráckemu divadlu v Senici sa koncom uplynulého roka podaril husársky kúsok. Pre ďalšiu sezónu naštudovalo hneď dve inscenácie. Každú z iného súdka, pričom premyslene využilo potenciál rozrastajúceho sa súboru.
Už 27. novembra 2015 sme boli svedkami premiéry drámy Federica Garcia Lorcu Dom Bernardy Alby. Záhorácke divadlo v ňom ukázalo polohu, v ktorej sme tento súbor doposiaľ nevideli.
Sústredené výkony jeho ženskej časti vykreslili účinným poetickým spôsobom ťažobu života a neľahkého spolužitia medzi ľuďmi. Na ploche životných predstáv, postojov a osudov žien v jednej rodine vystavali herečky symbol ľudí žijúcich v zajatí konvencií, príkazov a noriem. Ich udržiavanie a účelové vytváranie je odvekou snahou dominujúcej „hlavy“ spoločnosti v rodine, či symbolicky v totalitnej spoločnosti.
Premiéry druhej pripravenej inscenácie sme sa dočkali 6.1. 2016. Tentoraz režisér a vedúci súboru Ivan Fodor siahol po komédii svojho pedagóga z Vysokej školy múzických umení Jozefa Mokoša, napísanej v štýle commedie dell´arte, pod názvom Verná nevera – po záhorácky Vjerná Nevjera. Pôvodná commedia dell´arte vznikla v renesančnom Taliansku. Jej inšpiračné zdroje možno hľadať v starorímskom divadle, umení jokulátorov, karnevale či fraške.
Ivan Fodor dokáže vo svojich inscenáciách presne narábať so symbolmi: stavbou scény i využívaním drobných scénických prvkov a rekvizít. Vo Vjernej nevjere je použitá jednoduchšia scéna, aj z dôvodu nadmerného javiskového pohybu. Snaha o symboliku je však opäť viditeľná.
Ústrednú scénu režisér vytvoril z technických častí drevených podií, používaných aj v inscenácii Dom Bernardy Alby, ale vo Vernej nevere získali novú štruktúru. Účelnosť kulisy sa prejavila v rozohraných mizanscénach v troch priestoroch: v konštrukcii, za ňou, či jej podsvietením a najmä v bohatom priestore medzi kulisou a predscénou javiska. Takto vymedzený priestor sa stal arénou pre dynamické pohybové kreácie hercov, čo je napokon pre commediu dell´arte príznačné.
Typické je i používanie základných žánrovo predpísaných postáv, ktoré spolu s postavami domyslenými a pridanými vytvárajú účinne previazaný celok. Samotná forma commedie dell´arte dáva divadelníkom príležitosť na rozohrávanie charakterov až do expresívnych, rozpustilých polôh, čo pridáva silu i samotnému textu. U textov, ktoré tento žáner predpokladá ako pomerne jednoduché, avšak s veľmi dobrou zápletkou, je potom na samotných hercoch, aby postavený základ doviedli do finálnej podoby svojím osobným vkladom, slovnou a pohybovou improvizáciou.
Záhorácke divadlo ukázalo, že na takúto prezentáciu má bohaté predpoklady. Prínosom bol opätovný „odskok“ domov Jožka Adamčíka z Radošinského naivného divadla do postavy Capitana. Nielenže postavy tohto typu mu sedia, sám je aj výraznou oporou a neoceniteľným partnerom ostatným hercom. Nebolo tomu inak ani v tejto inscenácii, napr. pri jeho kreáciách s Pantalonem Janka Želipského. Jožkova drobnokresba s výrazom i pohybová zručnosť s rekvizitami bola očakávaná, opätovne však prekvapila pohybová zdatnosť nestarnúceho Janka Želipského. Pokiaľ ide o komediálnosť u ženských postáv, výborné boli ostrieľané herečky – Ivonka Bolebruchová v postave Celesty, Helenka Tuláková ako Šenkérka a Lachká žena v interpretácii Mirky Zuščíkovej. Novicka v Záhoráckom divadle, Norika Valúšková, ktorá stvárnila postavu Vdovy, hrala uvoľnene a presvedčivo. Výraznejšia komičnosť určite príde s rastúcou javiskovou istotou. U mužov rovnako dobre pôsobila pekne vykreslená postava Arlecchina Jána Černeka. Jeho spôsob humoru daný schopnosťou karikovania zaujal a potešil už v predchádzajúcich dvoch inscenáciách.(Ousudy jedného vinára, Lýsistrata – vzbura žen)
Dom Bernardy Alby aj Vjerná nevjera publikum rozhodne zaujali. Obecenstvo ani v jednom prípade nešetrilo potleskom. Bol mimoriadne zaslúžený.
Obe inscenácie je možné už dnes považovať za výrazný úspech Záhoráckeho divadla. Nielen v jeho pomeroch a histórii, ale aj v kontexte celého neprofesionálneho divadelníctva na Slovensku.
Záhorácke divadlo chystá pre svojich priaznivcov výnimočný divadelný bonbónik. V nedeľu 14. februára 2016, na Valentína o 18:00 hod. Odohrajú herci obe inscenácie naraz v dvojprograme. Je to pozoruhodný počin, v divadelných kruhoch očakávaný so záujmom a v diváckych určite aj s napätím. Žánrovo odlišné predstavenia sú dôkazom umeleckého rastu Záhoráckeho divadla.

Stano Šubík

 

DVOJPROGRAM Dúm Bernardy Alby + Vjerná nevjera

Dom Kultúry MSKS Senica, Senica Trnavský kraj

14.02.2016 18:00