Habáni sa svojím spôsobom života snažili napodobniť obec prvotných kresťanov založenú na spoločnom vlastníctve majetku i výrobných a spotrebných statkov. Nazývali sa navzájom bratmi a sestrami a svoje sídliská pomenovávali ako bratský dvor (Bruderhof) alebo nový dvor (neuhof). Na čele bratského dvora stál duchovný vodca – kazateľ, ktorý bol zároveň aj správcom a sudcom.

Ťažisko práce dvora spočívalo v remeselnej výrobe, ktorá bola veľmi rozmanitá. Organizácia bola polomanufaktúrnym spôsobom, spoločným nákupom surovín a spoločným predajom výrobkov. Radoví remeselníci nevychádzali z bratského dvora. Styk s trhom, zákazníkmi a dodávateľmi udržiaval predstavený a niekoľko starších bratov – nakupovačov. Habáni boli chýrni remeselníci: hrnčiari, džbánkari, kováči, kovotepci, nožiari, zámočníci, remenári, sedlári, murári, tesári, súkeníci, tkáči, krajčíri, hodinári a výrobcovia vežových hodín, stavitelia vodovodov a výrobcovia kočov pre šľachtu. Boli však vyhľadávaný aj ako mlynári, vinohradníci, záhradníci, zakladatelia liečivých kúpeľov a lekári. Poľnohospodárska výroba bola menej významná. Zaoberali sa pestovaním obilia, vinohradníctvom a chovom dobytka. Poľnohospodárske práce zabezpečovali ženy a mládež, počas žatvy sa pridali aj remeselníci alebo si najímali žatviarov ako námezdné sily. Nikto z členov obce nesmel vlastniť osobný majetok. Majetok mohla mať iba kresťanská habánska obec, ktorá poskytovala každému všetko, čo potreboval. Každý člen obce musel zato poctivo pracovať. Remeselníci dostávali pracovné nástroje do trvalého užívania. Odev dostávali všetci z obecných skladov. Stravovali sa v spoločnej kuchyni štyri razy denne, muži jedávali na nejdenej strane a ženy na druhej, každá skupina remeselníkov zvlášť pri vyhradených stoloch. Manželstvá habáni neuzatvárali podľa slobodnej voľby. Novorodenci zostávali pri matke najviac do 2 rokoch, potom ich rodičia odovzdávali do malej školy, kde si ich  vychovávali školské sestry. Tie sa starali o ich stravu  a opateru, pod ich dozorom deti spávali v osobitných izbách. Päť-až šesťročné deti prešli do veľkej školy, kde sa naučili čítať a písať. Veľa času venovali mravnej výchove. Už v 17. storočí začali habáni vo svojich zásadách pod vplyvom tlaku štátu poľavovať. V roku 1863 sa spojili so slovenskou veľkolevárskou obcou. Habánske spoločenstvo dožívalo ešte v prvej polovici 20. storočia. Habáni si až dovtedy volili aj svojho neoficiálneho richtára. Ako posledný sa spomína nožiar Ondrej Walter. Krátko po 2. svetovej vojne nahradili habáni slamené strechy svojich obydlí škridlovými a začali hovoriť aj doma po slovensky, aby sa čo najväčšmi priblížili ostatnému obyvateľstvu.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

 

Habánsky dvor a múzeum vo Veľkých Levároch

 

Habáni a habánsky dvor

V roku 1588 na základe dohody s vtedajším majiteľom mestečka Jánom Bernardom z Lembachu usadili sa vo Veľkých Levároch habáni z Brodského. Dostali miesto na stavbu domov, pôdu na obrábanie a viaceré výsady, za čo sa zaviazali zemepánovi odovzdávať dohodnuté dávky v naturáliách a poplatky v peniazoch. Habáni – inak zvaní aj anabaptisti, baptisti, novokrstenci – boli protestantskou náboženskou sektou. Ich život sa riadil podľa náboženských zásad na základe ľudového výkladu Biblie. Hlásali požiadavky sociálnej rovnosti, neuznávali vrchnosť svetskú ani cirkevnú. Nemali žiadny súkromný majetok, ale zaviedli spoločné vlastníctvo. Udržiavali si vlastnú reč i náboženské obrady. Sekta vznikla roku 1524 vo Švajčiarsku, odkiaľ sa jej stúpenci museli vysťahovať. Zo Švajčiarska sa cez Nemecko, Rakúsko a južnú Moravu dostali až na západné Slovensko.Habáni vytvorili prísne uzavreté, samostatné sídlisko na južnom okraji Veľkých Levár na stráni nad potokom Rudava. Vybudovali si tu jedno z najväčších sídlisk na Slovensku. Sídlisko dostalo názov Neuhof – Nový dvor. Odtiaľto dlhé roky svojou pracovitosťou a zručnosťou ovplyvňovali život obce i najbližšieho okolia. Podľa veľkolevárskeho urbára z roku 1595 habáni obhospodarovali 16 u-sadlostí. V chotári určenom zmluvou založili polia, záhrady, sady a vinice. Chovali 700 oviec, 100 kôz, 60 dojných kráv, 50 jalovíc a 100 ošípaných.

Mali dielne na výrobu nožov a keramiky, mlyn, pivovar, verejný kúpeľ. Roku 1601 nový majiteľ Siegfried Kolonič uzavrel s habánmi novú zmluvu, ktorá sa od predchádzajúcej odlišuje vyššími poplatkami habánov. Habáni prispeli k tomu, že Veľké Leváre sa stali významným remeselníckym strediskom, a to hlavne stredisko výroby nožov a džbánkov.

Zdroj: http://www.velkelevare.sk/habani_a_habansky_dvor.html