Mestské múzeum ako inštitúcia vzniklo  v roku 2016 ako súčasť Mestského kultúrneho strediska. Mesto Senica podalo tento rok projekt na   rekonštrukciu historického objektu Sokolovne, kde by v budúcnosti mohlo mať sídlo Mestské múzeum. O úspešnosti projektu by  sa Mesto Senica malo dozvedieť začiatkom leta.

Autor myšlienky spracovania makety námestia  historik, archivár a genealóg Vladimír Petrovič prezentoval práce na tejto unikátnej  záležitosti na 16. riadnom rokovaní mestského zastupiteľstva 4. mája, kde zdôraznil, že hoci sa hľadá vhodný priestor pre muzeálnu expozíciu, treba intenzívne pracovať aj na samotnej  expozícii. Mgr. Vladimír Petrovič je nositeľom myšlienky postaviť koncepciu Mestského múzea na historickej Českej ceste:  „Chceme, aby novovznikajúce múzeum nebolo len obyčajným mestským tuctovým múzeom, ale aby bolo originálne, preto spojenie dejín mesta Senica s Českou cestou. Tá v stredoveku viedla cez Senicu, v Senici bola dokonca mýtna stanica a Česká cesta mala silný vplyv na vývoj a dejiny Senice.  Česká cesta bola nepochybne historickým fenoménom (hrdila sa prívlastkom kráľovská), ktorý ovplyvnil dianie na celej trase z Prahy do Budína. Myslím si, že takéto zameranie senického múzea by bolo jedinečné a originálne. Dávne osídlenie mesta dokumentujú stále nové a nové  archeologické nálezy v ostatnom období, ktoré dosvedčujú kontinuitu osídlenia od praveku cez stredovek až po súčasnosť, čo je istotne zásluhou diaľkovej obchodnej cesty vedúcej týmto priestorom.“ Poukázal, že idea Českej cesty by umožnila Mestskému múzeu stať sa medzinárodným, získavať financie na svoju činnosť z národných aj z medzinárodných grandov. Nič to nebude meniť na fakte, že to bude mestské múzeum, čiže na pozadí dejín mesta by sa odvíjala história Českej cesty alebo naopak na pozadí histórie Českej cesty by boli vykreslené dejiny Senice.  Česká cesta bola starobylá obchodná cesta, súčasť dlhej európskej obchodnej cesty spájajúcej  juhovýchodnú Európu so západom a severom. Jedna jej vetva prechádzala územím dnešného  juhozápadného Slovenska. V čase mieru slúžila cesta na medzimestskú a medzištátnu obchodnú výmenu, v časoch vojen aj na vojenské ťaženie.

Vladimír Petrovič zdôraznil, že poslaním múzea je prispievať k budovaniu zdravého lokálpatriotizmu obyvateľov mesta a vytvárať priestor pre vznik hrdosti na jeho bohatú minulosť.  „Múzeum  je reprezentant vyspelosti mesta v kultúrnej oblasti a jeho zrkadlo.  Zvlášť nenahraditeľnou sa táto inštitúcia stáva, ak k vám príde návšteva a chcete ju aspoň v krátkosti oboznámiť s vaším mestom a jeho dejinami,“ pripomenul V. Petrovič, ktorý  ako historik napísal mnoho odborných štúdií  a popularizačných článkov mapujúcich históriu Záhoria, pripravil niekoľko tematických regionálnych expozícií a výstav s rôznym zameraním počas 7-ročného pôsobenia v Záhorskom múzeu. Neskôr z pozície viceprimátora Holíča sa stal  myšlienkovým tvorcom a realizátorom  založenia Mestského múzea Jaroslava Prílučíka s galériou Ota Kroupu a Mestskej galérie v Holíči

Na makete intenzívne pracuje pán Jozef Kuruc z Holíča, bývalý rušňovodič, ktorý  má modelovanie ako záľubu od detstva. V Holíči vytvoril modely všetkých historických objektov  (Veterný mlyn, Kapucínsky kostol a kláštor, Evanjelický kostol, zámok – letné sídlo Habsburgovcov, Loretánska kaplnka…) a teraz od septembra 2015 robí model senického námestia. Veľmi aktívny dôchodca má pri tvorbe makety  prísny režim – každý deň pracuje 3 hodiny, pod jeho rukami vzniká nevšedné dielo. Dopoludnia od 10. do 12. hod, a večer ešte hodinu. Pravidelný režim v tvorbe podľa jeho slov  prispieva  k zodpovednosti  a presnosti vykonávanej práce.

Doteraz poznáme senické námestie len z dobových fotografií, maketa ponúkne podobu námestia v priestore. Ide takpovediac o hodinársku prácu, pretože sú presne dodržiavané rozmery a historické reálie. „Pracujem na základe historických fotografií, čerpám z vyjadrení ľudí, ktorí si ešte starú podobu pamätajú z detstva. Keďže z dvorov domov fotografie nie sú, tam si s pánom Petrovičom pomáhame analógiou aj z iných miest“, komentuje svoju  prácu s presnosťou na milimetre a vypracované detaily pán Kuruc.  Maketu robí  z 2-mm kartónu, všetky budovy sú  farebne odlíšené, s nápismi, číslami  či architektonickými prvkami.   „Model vzniká na podklade pôdorysu katastrálnej mapy  z roku 1899, teda maketa presne kopíruje námestie,“ dodáva Vladimír Petrovič, ktorý na maketu použil katastrálnu mapu, ktorú bolo potrebné transformovať do potrebnej mierky. Obaja páni si všetok potrebný materiál na maketu  zabezpečujú sami a  robia ju  z vlastných prostriedkov. Vo finálnej podobe bude mať  maketa Senice znázornený aj život s figúrkami, stromami,  jarmokom, tak ako to poznáme z fotografií.

Maketa je vystavená v  klubovni poslancov, kde si ju záujemcovia na požiadanie môžu pozrieť.

Poznámka k Českej ceste: Časť cesty z Prahy do Budína dostala názov Česká cesta v stredoveku na základe dohody uhorského kráľa Karola Róberta a českého kráľa Jána Luxemburského. Na rokovaní vo Vyšehrade na prelome rokov 1335/1336 bola oficiálne povýšená na kráľovskú a bola súčasťou spojenectva týchto kráľov proti Rakúsku. Oficiálna trasa cesty však len nadviazala na dávno predtým používané cesty a zásadný strategický význam mala už od praveku.

Uhorskí králi vybudovali na jej ochranu sieť pevností a strážnych hradov s vojenskými posádkami. O jej kvalitu sa starali cestári a na ceste bolo zakázané svojvoľne vyberať clo a mýto, obchodníci mali mať zabezpečený voľný a bezpečný priechod a colnica a mýtnice boli presne určené. Jednou z nich bola aj mýtna stanica v Senici.

 

Zdroj: www.senica.sk, bar