Žili v Skalici – Miroslav Sylla, Ján Blaha
Záhorské múzeum v Skalici pripravilo výstavu Žili v Skalici. Výstava, ktorá sa bude konať v termíne od 14. júla do 20. augusta 2017 v múzejných výstavných priestoroch, bude venovaná Miroslavovi Syllovi a Jánovi Blahovi.
Miroslav Sylla (1887 Kostelec nad Labem – 1979 Brandýs nad Labem), maliar, pedagóg
V roku 1918 nastúpil ako pedagóg na skalické gymnázium Miroslav Sylla, maliar s umeleckým vzdelaním. Popri pedagogickej činnosti sa aktívne zapájal do spolkového a spoločenského života v Skalici. V TJ Sokol pracoval na prestavbe novej sokolovne a bol autorom jej výzdoby, robil grafické práce pre tlačiareň Teslíkovcov. Patril k zakladajúcim členom Stavebného družstva, ktoré postavilo vilkovú štvrť na súčasnej Pľjušťovej ulici, pre dve vilky na Hollého ulici – pre svoju rodinu a rodinu Jaroslava Zmítka – projekty pozmenil. Pracoval vo Výšivkárskom družstve, bol poslancom mestského zastupiteľstva. Rád sa venoval divadelnej činnosti, nacvičoval divadlá a s manželkou – maliarkou Svatavou Syllovou navrhovali kulisy. Vo vlastnej umeleckej tvorbe začínal stvárňovaním poetických a mytologických výjavov v rámci združenia Sursum, neskôr bol členom Horňáckej skupiny, s členmi ktorej postavili výstavný pavilón na Strážnej Hůrke vo Velkej nad Veličkou. V neskorších prácach sa venoval ľudovým motívom z moravsko-slovenského pomedzia, duchovným námetom, krajinomaľbe, tvorbe portrétov, grafike. Je autorom vitráží i oltárnych obrazov pre sakrálnu architektúru. Bol členom Spolku výtvarných umelcov Marold a Umeleckej besedy slovenskej. V roku 1939 musel odísť z pedagogických služieb a odišiel i zo Skalice.
Ján Blaha (1891 – 1975), tesár, rezbár
Narodil sa, prevažnú väčšinu života žil a pochovaný je v Skalici. Na vojenskú službu bol odvedený do Trenčína. Získal tu veľa skúseností pri stavbe lešení, člnov a mostov. Pre svoje schopnosti bol povyšovaný a dosiahol funkciu rotmajstra. Tu ho zastihla i prvá svetová vojna a odvelený bol na front do Haliče. Po skončení vojny sa s poškodeným sluchom vrátil do Skalice, oženil sa a pracoval pre viaceré stavebné firmy ako tesársky majster. Zostrojil a viedol stavbu lešení pri oprave skalických kostolov a vyťahovaní zvonov. Bol technicky veľmi vynaliezavý, navrhoval a realizoval rôzne zariadenia a pomôcky pre domácnosť, zlepšovacie návrhy. Venoval sa tiež stolárskym prácam. Celoživotnou záľubou mu bolo rezbárstvo. Vyrezal bohato zdobený ústredný kríž na katolíckom cintoríne a kríž vo vinohradníckej oblasti Propaste. Vyhľadávaným sa stal vďaka vyrezávaniu drevených reliéfnych tabúľ s námetmi najčastejšie z vinohradníckeho prostredia, ktoré si ľudia objednávali ako dary a umiestňovali vo svojich búdach. Reliéfy dopĺňal veršíkmi, venovaniami. Často ich objednávalo Mesto Skalica ako reprezentačné dary. Obľube sa tešili drevené plastiky skalickej rotundy a vinohradníckych súdkov na stojane, ktoré vyrábal vo väčších množstvách a variantoch.
Výstava pozostáva z panelovej časti, u Miroslava Syllu doplnenej obrazmi a dokumentáciou jeho činnosti, u Jána Blahu výberom z obľúbených vyrezávaných reliéfov, ukážkami náradia, návrhmi rôznych zariadení i niekoľkými jeho výrobkami.