Obyvatelia mesta Gbely majú opäť dôvod na úsmev. V druhú októbrovú sobotu bola bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom posvätená obnovená Krížová cesta na miestnom cintoríne. Na obnove Krížovej cesty sa podieľalo vedenie Mesta na čele s primátorom Jozefom Hazlingerom a rímskokatolíckou cirkvou. O súčasný návrh krížovej cesty sa postarala architektka a gbelská rodáčka Magdaléna Mizeráková. Výjavy na jednotlivých zastaveniach boli prevzaté z obrazov umiestnených v miestnom Kostole sv. Michala archanjela, ktoré nafotografoval Štefan Komorný.
 

 
 
K a l v á r i a
 

Kalvária. Dnes viacvýznamové slovo, vo všeobecnosti najčastejšie spojované s ťažkou až strastiplnou cestou k cieľu. Do nášho slovníku sa toto slovo dostalo za čias Veľkej Moravy s príchodom kresťanstva a s príchodom Cyrila a Konštantína. Je to vlastne cesta Ježiša od domu Piláta na horu Golgota v Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný. Túto cestu utrpenia si veriaci už v stredoveku pripomínali pobožnosťou tzv. Siedmich pádov, kde Kristove utrpenie prežívali nielen prostredníctvom modlitieb, ale aj fyzickou účasťou vlastného tela na Kristovej ceste vykúpenia. V neskoršej dobe pod vplyvom činnosti mníšskeho Jezuitského rádu, začínajú vznikať Kalvárie, cirkevné miesta pre pašiovú pobožnosť. Je to návršie s krížom a zastaveniami, ktoré pripomínajú Ježišovo utrpenie pred jeho ukrižovaním a samotné ukrižovanie.

Kalvária v Gbeloch sa spomína v archívnych dokumentoch viažucich sa k roku 1761. Bola postavená gbelskou šľachtickou rodinou Körmendyovcov, ktorý sa na územie severného Záhoria prišli pred tureckou expanziou do Uhorska a v Skalici dokonca požiadali o štatút utečencov. Ako veľmi vzdelaná rodina pracovali pre Czoborovcov, majiteľov Holíčskeho a Šaštínskeho panstva, prostredníctvom ktorých sa dostali do Gbelov. Pôvodná Kalvária bolo vlastne umelo vytvorené návršie pred panskou sýpkou s tromi drevenými krížmi. Na jednom z nich bol pripevnený kovový korpus Krista. Na Kalvárii sa k modlitbe zastavovali púte z Moravy smerujúce do Šaštína. Z tejto jej pôvodnej podoby neostalo nič, snáď iba návršie.

 

Rokmi menila svoju podobu. Prvýkrát v roku 1800 pričinením či vlastne financovaním jedným z najbohatších gbelských sedliakov Jánom Osvaldom, ktorý zastával aj dôležitú funkciu panského fojta, boli drevené kríže vymenené za nový kamenný kalvársky súbor, ktorého podoba sa zachovala dodnes. Veľmi pripomína Kalváriu z roku 1732 zo sídelného biskupského mesta  Trnavy. Je to vlastne súsošie troch krížov a dvoch samostatných sôch zbožných žien, ktoré boli pri ukrižovaní Krista. Sú to sochy v takmer životnej veľkosti (153 cm) sv. Márie Magdalény a ďalšej svätej ženy na samostatných podstavcoch (94 cm). Celková výška je 257 cm. Pri päte kríža s ukrižovaným Ježišom stojí objímajúc kríž jeho matka Mária.

Materiál z ktorého je súsošie zhotovené je pieskovec. Tak ako sochy aj kríže sú na samostatných podstavcoch. Na krížoch ukrižovaných lotrov je viditeľné, že sú z viacerých častí. Čas a poveternostné podmienky sa najviac podpísali na tabuliach s textom umiestnených v priečelí podstavcov sôch. Z textov neostalo takmer nič.

 

Ku Kalvárii okrem zastavení patrili ešte dve sochy umiestnené pred ňou.

Je to socha modliaceho sa Ježiša na Olivovej hore (výška 114 cm) a socha plačúcej sv. Márie, ktorú podopiera sv. Ján (výška 167 cm). Sochy sú taktiež v životnej veľkosti a z pieskovca. Na žiadnej zo sôch kalvárie nie je uvedený autor. Celý súbor sôch však pripomína o pár rokov staršiu Kalváriu v Šaštíne a je predpoklad, že obidve vyšli z jednej kamenno-sochárskej dielne.

Ku Kalvárii patrila aj kaplnka, ktorú dal postaviť Štefan Körmendy. Kaplnka bola v roku 1842 obnovená a o rok neskôr požehnaná. V roku 1851 bola rozšírená o prístavbu, pridané dva stĺpy pred jej vchod, na čom mal zásluhu gbelský farár Jozef Smaženka. V kaplnke sa slúžievala omša iba príležitostne a to na sviatok Sedembolestnej Panny Márie a v Krížových dňoch.

 

V roku 1835 gbelský farár Vincent Kraupa dal vybudovať 14 zastavení Krížovej cesty. Boli postavené z pálených tehál, omietnuté a každé malo olejomaľbu na plechu. Základňa zastavenie bola štvorcová o rozmeroch 120×120 cm, ktorá sa zúžila do stĺpa o pôdoryse 90×90 cm. Celková výška aj so strieškou bola 200 cm. Strieška bola ukončená železným krížom.

Za farára Karola Lányiho a jeho nástupcu Jozefa Matejku bol obnovený múr okolo Kalvárie. V roku 1859 boli obnovené dve kamenné plastiky znázorňujúce rozlúčku Krista s Pannou Máriou a modliaceho sa Krista na Olivovej hore.

Obdobie budovania socializmu neprežilo ani jedno zo zastavení, tak ako kaplnka, ktorá bola súčasťou Kalvárie. Dnes si ich môžeme pripomenúť iba prostredníctvom dobových pohľadníc či fotografií, ktoré vznikli pred ich nezmyselnou asanáciou odôvodňovanou výstavbou domu smútku.

V roku 2015 sa samosprávne vedenie mesta Gbely začalo zaoberať myšlienkou návratu Kalvárie k jej pôvodnému poslaniu. O rok neskôr gbelská rodáčka Ing. arch. Magdaléna Mizeráková vypracovala niekoľko ideových zámerov z ktorých vzišiel „Návrh úprav a dotvorenia Kalvárie“. Je to citlivé zakomponovanie moderných architektonických prvkov do prostredia cintorína s väzbou na dedičstvo po našich predkoch.

V roku 2017 prišlo k realizácii tohto projektu a to stavebnou firmou Labetex Holíč a kamenárskou firmou Stone Industri Myjava. K tomuto iba jedno vysvetlenie. Výjavy na jednotlivých zastaveniach boli prevzaté z obrazov, olejomalieb Krížovej cesty umiestnených v kostole sv. Michala archanjela v Gbeloch. Pri stavebných prácach sa našiel fragment ľavej ruky ukrižovaného Ježiša z pôvodného korpusu z roku 1761. Fragment je uložený v Mestskom múzeu.

Tak ako spomíname na zakladateľov Kalvárie a ďalších, ktorý prispeli k jej zveľadeniu je potrebné spomenúť aj súčastníkov, ktorým osud Kalvárie nebol ľahostajný a najviac sa zaslúžili o jej obnovenie. Je to v prvom rade primátor mesta Gbely Ing. Jozef Hazlinger a prednostka Mestského úradu v Gbeloch Ing. Nataša Londarevová. No a na záver obrazové porovnanie čo bolo a čo je.