Popolcová streda (škaredá streda, Krivá streda) je deň, ktorým sa začína obdobie kresťanského veľkého pôstu (40 dní) a končia sa fašiangy. Pripadá na štyridsiaty deň pred veľkou nocou, ktorej termín sa určuje každoročne podľa lunárneho kalendára, je teda pohyblivým sviatkom. Cirkev ho zaviedla ako deň pôstu a pokánia a počas bohoslužieb kňaz robí popolom na čelá veriacich znamenie kríža so slovami „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“. Od tohto dňa sa strava, odev a  obrady až do v eľkej noci prispôsobovali pôstu. V domácnostiach sa varili kyslé mliečne polievky, cestoviny a  ryby. Odev počas pôstu bol zdobený skromne a ladený do smútočných farieb – čiernej, bielej a fialovej.

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.

Zdroj: mpc-edu.sk, wikipedia.org
Foto: moneo.sk