V pondelok 4. decembra 2023 vo výstavnej sále Záhorského osvetového strediska v Senici bola otvorená autorská výstava fotografií LENKY L. LUKAČOVIČOVEJ pod názvom MEDZIČASOM. Pri otvorení autorka uviedla svoju výstavu a taktiež prezentačnú výstavu účastníkov fotografického workshopu pod názvom MEdZI NAMA, ktorá sa presunula z Velkých Pavlovíc k nám do Záhorského osvetového strediska v Senici. Vernisáž hudobným doprovodom sprevádzali žiaci Základnej umeleckej školy v Senici, klarinetové duo Jaroslav Černek a Frederik Závodský pod vedením pedagogičky Mgr. Zlatice Hluchej..

Výstava MEDZIČASOM spolu s výstavou MEdZI NAMA bude vystavená a sprístupnená v priestoroch Záhorského osvetového strediska od 4. 12. do 31. 12. 2023.

Obe výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

O AUTORKE A VÝSTAVE MEDZIČASOM

Lenka L. Lukačovičová na výstave “Medzičasom” predstavuje dva najnovšie projekty. Prvým z nich je “Lonely Planet Trnávka”. V ňom od roku 2020 intenzívne zachytáva premeny          a proces džentrifikácie v jednej z bratislavských lokalít. Tento rozsiahly cyklus odkrýva dynamiku mestského prostredia. Autorka sa sústreďuje na snímanie miestnej časti Trnávka      v Ružinove v Bratislave s povesťou divokej periférie, kde žije. Trnávka ako mestská časť obývaná robotníckymi rodinami, nezamestnanými a chudobou bola v dvadsiatych rokoch minulého storočia objektom sociologického výskumu. V kritickom hľadáčiku ako  „zlé bývanie“ ju fotografoval  Jaromír Funke a taktiež existuje aj jedinečná publikácia, dokument o živote v robotníckych kolóniách od amatérskeho fotografa a novinára Iľju Jozefa Marka: Dornkappel. Predmestie troch jazykov (1938) (ako uvádza Beata Jablonská).

Druhým projektom je rozpracovaný cyklus “Invisible Fields – Neviditeľné polia” (od 2023). Ten je osobným návratom autorky do Belgicka, kde strávila rok s jej matkou pred desiatimi rokmi. Do krajiny sa vracia však už aj so svojou dcérou a mamou, už babkou a intuitívne mapuje miesta, ktoré našla v starom fotoaparáte svojej mamy. Sústreďuje sa na more. More, ktoré “lieči” a to, ktoré si vždy odfotografujeme ako prvé, keď ho na našej ceste vidíme. Ďalej prechádza krajinou, nachádza v nej (medzi) priestory. Miesta, ktoré nie sú síce koherentné, ale zároveň aj chaotické, a o to viac symbolické pre danú krajinu. Spája ich však určitá charakteristika – bujná príroda vo verejnom priestore, parky, láska k jazdectvu a zvieratám, ale aj vyhodené nábytky na ulici. Projekt sa zaoberá témami pamäti a archívu, pričom sa dotýka hľadania vlastných koreňov, opakujúcich sa a často nemeniacich sa stereotypov, ktoré sú stále prítomné v spoločnosti, ale aj v našej mysli na už “poznaných” miestach.

Lukačovičová vo svojej tvorbe spracováva témy, ktorých východiská, ale i riešenia, sú extrémne fluidné a menlivé, vrství ich. Je nutné ešte spomenúť, že vo svojej stratégii tvorby sa precízne a sústredene zaoberá nielen výberom témy, ale aj materiálov, techniky s akou pracuje, koncentruje sa na inštaláciu fotografií, objektov, tak aby podporili nosnú myšlienku projektu. Všetky línie premýšlania autorky fungujú samostatne ale zároveň sa podvedome prelínajú. Autorka pracuje konceptuálne, kontinuálne a procesuálne s upriamením na fotografiou. Každá realizovaná výstava je iná a je odpoveďou priamo na danú vzniknutú situáciu.

Lenka L. Lukačovičová je fotografka, ktorá žije a pracuje v Bratislave. Magisterské                a doktorandské štúdium absolvovala na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení, kde tiež aktuálne pôsobí.

                                                                                                    Tomáš Jurovatý

                                                                                                        ZOS Senica

.