Rodáčka zo západoslovenskej Studienky, absolventka Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Sólistkou Opery SND bola v rokoch 1933–76. Najprv sa etablovala ako operetná primadona, v povojnovom období sa stala vedúcou osobnosťou SND v mladodramatickom a dramatickom sopránovom odbore. Vynikla v belcantovej talianskej literatúre (Aida, Alžbeta v Donovi Carlosovi, Amélia v Maškarnom bále), ale aj v slovanskom repertoáre (prvá Katrena v Suchoňovej Krútňave, Milada v Smetanovom Daliborovi a ďalšie).

 

* 28.11.1911 (Studienka)                      + 25.10.2007 (Bratislava)

 

Narodila sa v Studienke okres Malacky. Štúdium spevu absolvovala v roku 1933 u J. Egema na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Od roku 1933 bola sólistkou SND v Bratislave. Svoje pôsobenie začala v operete. Na jej scéne vytvorila vyše tridsať hlavných postáv v dielach  svetových operetných majstrov Lehára, Straussa, Supého, Nedbala, Frimla, Beneša a iných. Od začiatku štaridsiatych rokov až do konca svojej umeleckej dráhy pôsobila v opere SND. Debutovala postavou Manon (1942). Bola obsadzovaná v hlavných úlohách opier Smetanu, Dvořáka, Verdiho, Čajkovského, Beethovena, Wagnera, Mozarta. Od roku 1949 spievala Katrenu v Suchoňovej premiére Krútňava, ktorú stvárňovala vyše dvadsať rokov.

Podľa umeleckej kritiky v roku 1951 vytvorila jednu zo svojich vrcholných postáv Leonóru v Beethovenovom Fideliovi, ku ktorému sa vrátila i v ďalších rokoch. Pre divákov ostávajú nezabudnuteľné jej umelecké výkony v úlohách verdiovských opier Alžbeta z Dona Carlosa, Desdemona z Othella, Aida, Amélia z Maškarného bálu, Abigail z Nabucca. Rovnako však i na vynikajúce výkony z Janáčkovej opery Jej pastorkyňa v úlohe Jenúfy, ale i v Smetanovej Libuši, či ako Zuza v Cikkerovom Jurajovi Jánošíkovi a iné. Vystupovala i ako sólistka na rôznych koncertoch.

Účinkovala v rozhlase. Nahrávala operné árie na gramofónové platne. Počas vyše štyridsaťročného pôsobenia na slovenskej umeleckej scéne patrila medzi jej najvýznamnejšie osobnosti. Za jej vynikajúce umelecké výkony sa jej dostalo veľa pôct a vyznamenaní. V roku 1968 bola menovaná národnou umelkyňou. Jej životné dielo literárne spracoval Janko Blaho po názvom Prameň inšpirácie, profil M.Česányiovej.

 

Text: Ivan Knotek, Záhorie 2006

Autor fotografie: Gejza Podhorský, 1949. zdroj: snd.sk