Patrón kostolov: Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves,  Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica

Sviatok: 29. jún; 25. január – Obrátenie sv. Pavla

Roky života: 1. storočie

Význam mena: malej postavy (lat.)

.

Apoštol Pavol (iné mená: Saul Tarzenský/Tarzský/z Tarsu/z Tarzu/zastarano: Tarsenský, Šavol Tarzenský/… atď., Pavol Tarzenský/… atď.; pôvodným hebrejským menom Saul, gr. Paulos; * začiatok 1. storočia, Tarsos – † 65/67, Rím, ako mučeník) bol prvý kresťanský teológ. Má aj prívlastok Apoštol národov.

Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus – meno prvého živoského kráľa) a Pavol (Paulus – malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom – ako správny Žid – sa vyučil stanárskemu remeslu. Vyrábal stany alebo lodné plachty, čo bol vtedy veľmi hľadaný tovar.

V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si dokonca vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo. Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby – Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál – kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu. Potom spolu s Barnabášom zamierili do Antiochie, kde hlásali evanjelium medzi pohanmi.

V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť. V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania. Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze. Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33). V Jeruzaleme ho uväznili a vďaka tomu sa dostal do Ríma.

V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista). Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r. 1854.

Sv. Pavol sa zvykne nazývať „apoštolom národov“, pretože je najväčším misionárom všetkých čias a jeho listy sa čítajú ako Božie slovo na celom svete.

Život

Pochádzal z nábožnej židovskej rodiny z kmeňa Benjamin, ktorá mala rímske občianske právo. Bol vychovaný ako farizej, dostalo sa mu však zrejme aj grécke vzdelanie. Písal po grécky a citáty zo Starého zákona preberal z jeho gréckeho prekladu. Neskôr študoval v Jeruzaleme u slávneho rabína Gamaliela I. a sám sa stal rabínom. Vyučil sa aj remeslu a bol tiež výrobcom stanov. Saul bol horlivým vyznávačom židovskej viery a z poverenia veľkňaza prenasledoval kresťanov, väznil ich a mučil. Mnohí kresťania z Jeruzalema pred prenasledovaním ušli, niektorí sa uchýlili do Damasku, kde obracali na kresťanskú vieru tamojších obyvateľov. Saul sa vybral do Damasku pochytať kresťanov a priviesť ich do Jeruzalema. Pred príchodom do Damasku mal videnie, po ktorom sa obrátil na kresťanskú vieru. Odtiaľ pochádza príslovie Obrátenie Šavla na Pavla.

Zákony

Bol prvým vzdelancom medzi Kristovými učeníkmi (snáď s výnimkou evanjelistu Mareka). Kresťanstvo chápal ako tretí stupeň vo vývoji zákona.

Pohania podliehajú zákonu prírodnému, zbožňujú prírodné sily ako bohov, klaňajú sa svojim výtvorom alebo zvieratám, prosto sú poddaní prírode. Je to teda aj poddanstvo zákonu tela, zbožňovanie jeho potrieb. Pohanský človek je celkom pohltený prírodou, klania sa a korí sa jej. Prijíma jej zákon, zákon boja, pomsty, krvi.

Druhou fázou vývoja zákona je zákon starožidovský. Nie je to už zákon prírody, ale „zákon otcov“, písaný kódex, vyjadrujúci vôľu jedného boha – „Jahve“, ktorý sa skrze prorokov „zjavoval“ izraelskému národu. Je to zákon Boha „Jahve“, ktorý sa často správa až príliš ľudsky, keď napríklad od Abraháma žiada smrť jeho syna Izáka, ako skúšku Abrahámovej oddanosti Bohu „Jahve“. V poslednej chvíli anjel zadržiava Abrahámovu ruku a nedovoľuje Abrahámovi obetovať syna. „Jahve“ je presvedčený o Abrahámovej oddanosti a má dôkazový materiál, pre „Jahveho“ odporcov, že človek (v tomto prípade Abrahám) neslúži „Jahvemu“ zo sebeckých dôvodov.

Kresťanstvo je zákonom lásky a pokoja.

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk, http://sk.wikipedia.org

Foto: https://sk.wikipedia.org

.