Patrón kostolov: Smolinské, Jakubov

Sviatok: 25. júl

Roky života: 1. storočie

Význam mena: ten, ktorý nasleduje Boha (hebr.)

.

Sv. Jakub sa zvykne niekedy nazývať aj Starším, aby sa odlíšil od Jakuba Mladšieho, ktorý bol prvým biskupom mesta Jeruzalema. Jakub Starší bol bratom sv. Jána apoštola. Ich otec sa volal Zebedej a matka Mária Salome. Pochádzali z Betsaidy. Jakub sa narodil približne v tom čase ako apoštoli Peter a Ondrej. Doma dostali dobrú výchovu – čítanie, písanie, základy židovskej viery. Takisto navštevovali synagógu, kde čítali Písmo. Podľa dobrých židovských zvyklostí sa vyučili aj remeslu. Blízke im bolo rybárčenie, keďže ich otec sa tým živil. Ich rodina bola zrejme majetná, keďže otec si aj najímal ľudí na prácu. Na Ježišovu výzvu, aby šli za ním, zanechali všetko a po zvyšok svojho života sa venovali už len „lovu ľudí“.

Jakub patril medzi Ježišových dôverníkov. Jeho si spolu s Jánom a Petrom zobral k sebe vždy, keď išlo o nejakú dôležitú udalosť – vzkriesenie Jairovej dcéry, premenenie na vrchu, Getsemanská záhrada. O činnosti apoštola Jakuba po smrti a vzkriesení Pána Ježiša nevieme nič určité. Zdá sa, že Jakub Starší účinkoval v Jeruzaleme, kde ho pravdepodobne ako prvého z apoštolov usmrtili pre vieru, a to sťatím. Píše sa o tom v Skutkoch apoštolov 12,1-3: „(Herodes) Jánovho brata Jakuba zabil mečom.“ O osude jeho tela nevieme nič určité, avšak španielska tradícia tvrdí, že keď Jeruzalem dobyli Arabi, jeho telo bolo prevezené do Santiaga de Compostella. Doteraz patrí toto mesto v Španielsku k najväčším a najslávnejším pútnickým miestam, ktoré je známe aj mnohými zázrakmi.

 

Účinkovanie

Jakub bol synom rybára Zebedea a Salome a teda bratom apoštola Jána. Nazýva sa aj Starší, Väčší alebo Zebedeov, kvôli odlíšeniu od svojho menovca Jakuba Alfeovho. Patril medzi trojicu najobľúbenejších Kristových apoštolov a jedného z prvých mučeníkov viery. Zo všetkých apoštolov zahynul vôbec ako prvý.

Rovnako ako sv. Peter a sv. Ondrej zaoberal sa rybolovom na Genezaretskom jazere. Bol známy svojou výbušnou povahou.

Zvláštnej úcty sa mu dostalo aj prostredníctvom evanjelií. V nich sa spomína pri dôležitých udalostiach Ježišovho pôsobenia – napr. pri vzkriesení Jairovej dcéry, k vlastnému Premeneniu či okamihoch úzkosti v Getsemanskej záhrade.

Po Ježišovom Nanebovstúpení putoval rôznymi krajinami; za najznámejšie miesta jeho pôsobenia sa považuje Jeruzalem, Samária a Španielsko.

Smrť

Zo Španielska sa vrátil do Jeruzalema, kde ho zatkli a uväznili vojaci kráľa Heroda Agrippu I. Pravdepodobne v roku 44 ho tu aj popravili sťatím, čím sa stal prvým zahynuvším z Ježišových apoštolov.

1 V tom čase priložil kráľ Heródes ruky trápiť nie­ktorých z cir­kvi 2 a za­bil Jakoba, brata Jánov­ho, mečom. 3 A keď videl, že sa to ľúbilo Židom, umienil si zajať ešte i Pet­ra – a boli to dni nekvasených ­chlebov,
– (Sk 12:1-3)

Podľa legendy cestou na popravisko uzdravil chorého muža. Účinok jeho zázraku zapôsobil na jedného z katov, ktorý padol na kolená a verejne sa vyznal z kresťanstva. Na mieste Jakubovej popravy bol neskôr vybudovaný jemu zasvätený chrám.

Strastiplnú „púť“ vykonali Jakubove ostatky. Po smrti boli uložené v Jeruzaleme, odkiaľ sa podľa legendy okolo roku 70 dostali na Sinaj na miesto, na ktorom dnes stojí známy Kláštor svätej Kataríny. Keď bolo miesto pohrebu ohrozené Saracénmi, preniesli ich v 8. storočí kresťanskí pútnici do Španielska. Miestom ich prvého uloženia bolo malé mesto Padrón. O storočie neskôr bola hrobka objavená. Ostatky vybrali a uložili ich v neďaleko postavenej kaplnke, na mieste, ktoré nazvali Santiago (dnešné Santiago de Compostela). V rokoch 814 – 816 na mieste kaplnky vyrástli základy dnešnej honosnej barokovej katedrály a mesto sa stalo jedným z najznámejších pútnických miest na svete. Údajne bolo vo svojej dobe príťažlivejším než Rím či Jeruzalem. Do dnešných čias je púť do Compostely považovaná za jednu z najvýznamnejších pútnických „akcií“.

Časť ostatkov sa dostala do mesta Mérida v juhovýchodnom Španielsku.

Legendy spojené so sv. Jakubom

Priečelie Katedrály svätého Jakuba v Santiagu de Compostela, miesta uloženie apoštolových ostatkov

Účinok Jakubových zásahov sa prejavoval i po jeho smrti. Podľa legiend, ktoré vznikli najmä v Španielsku, objavuje sa ako rytier v brnení s koruhvou ako sediac na koni poráža svojich nepriateľov. Španieli si časom vytvorili akýsi súbor príbehov, spojených s údajným pôsobením sv. Jakuba v ich krajine a zázrakmi, ktoré sa udiali dávno po jeho smrti.

Jedna z legiend opisuje Jakubovu záchranu mladíka odsúdeného na smrť za údajnú krádež. Našli u neho totiž podstrčený strieborný pohár, za čo ho odsúdili na smrť obesením. Chlapec visiaci na povraze na šibenici však nezahynul, pretože ho vraj pri živote udržiaval svätý Jakub. Rodičia chlapca bežali k sudcovi, ktorý nariadil popravu. Práve obedoval, keď mu oznamovali čo sa stalo. Sudca sa iba zasmial a poznamenal, že „nie je živý viac ako tieto kurčatá na mojom tanieri“. Vtedy kurčatá zázračne ožili a sudca bol nútený mladíka oslobodiť.

Iný zázrak sa viaže do obdobia bojov Španielov proti Saracénom, kedy sa v predvečer bitky pri meste Clavijo prisnil kráľovi Ramirovi I. sen, v ktorom Jakub prisľúbil kráľovi víťazstvo. Sen sa naplnil keď sa na bojisku objavil rytier na bielom koni a viedol vojsko do víťazného boja. Podľa rytierovho bojového pokriku – „Santiago“ – dnes v španielčine svätého Jakuba volajú.

Svätý Jakub v umení

Caravaggio, Večera v Emauzách, 1601, olej na plátne, Národná galéria, Londýn, detail so svätým Jakubom

Popularita svätého Jakuba Väčšieho našla odozvu aj v množstve umeleckých diel s námetom tohto svätca. Počnúc gotikou cez renesanciu až po barokové umenie sa podobizne sv. Jakuba obajvujú v početných dielach významných umelcov – napr. Fra Angelica, Hansa Memlinga, Francisca de Goyu, Albrechta Dürera, Rembrandta a ďalších. Nám najbližšie je veľmi známe rezbárske spodobnenie sv. Jakuba v nadživotnej veľkosti v skrini hlavného oltára farského Chrámu svätého Jakuba v Levoči, dielo Majstra Pavla z Levoče (na oltárnom krídle okrem toho Majster Pavol vo výjave Sťatie svätého Jakuba zvečnil okamih apoštolovej smrti).

Svätému Jakubovi je vo svete zasvätených veľké množstvo sakrálnych stavieb. Okrem spomenutej Katedrály svätého Jakuba v Santiagu de Compostela a levočského farského kostola medzi najznámejšie kostoly zasvätené sv. Jakubovi patria na Slovensku napr. Kostol svätého Jakuba v Trnave alebo Kostol svätého Jakuba v Banskej Bystrici. Veľmi známou je i Katedrála svätého Jakuba v chorvátskom meste Šibenik či Katedrála svätého Jakuba v Jeruzaleme.

Jakubovo meno nesie i kresťanská rehoľa, rytiersky Rád svätého Jakuba založený v roku 1170 na ochranu pútnikov smerujúcich do Santiaga de Compostela.

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk, http://sk.wikipedia.org

Foto: https://sk.wikipedia.org/

.