Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva je štátny sviatok Českej republiky pripadajúci na 17. november. Je daný zákonom č. 245/2000 Zb., účinným od 9. augusta 2000, ako pripomienka začiatku zamatovej revolúcie v roku 1989 a uzavretie českých vysokých škôl nacistami v roku 1939. Udalosti z jesene 1939 celosvetovo pripomína Medzinárodný deň študentstva. Na Slovensku je 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu (slovensky Den boja za slobodu a demokraciu) tiež štátnym sviatkom.

História

Sviatok je oslavovaný ako pripomenutie dvoch udalostí moderných českých dejín, spojených so študentmi českých vysokých škôl.

17. november 1939 Na začiatku druhej svetovej vojny v reakcii na demonštrácie 28. októbra 1939 a nepokoje, spojené s pohrebom študenta Jána Opletala, rozhodlo vedenie nacistického Nemecka o uzavretí českých vysokých škôl na tri roky. V noci zo 16. na 17. novembra vykonali nacistické bezpečnostné zložky razie v Prahe, Brne a Příbrami s cieľom dopadnúť vedúci študentských organizácií a internovať ostatných študentov. Deväť predstaviteľov študentských vodcov (Josef Adamec, Ján Čierny, Marek Frauwirth, Jaroslav Klíma, Bedřich Koula, Jozef Matoušek, František Skorkovský, Václav Šaffránek a Ján Weinert) bolo bez súdu popravených v ruzyňských kasárňach. Celkom 1200 zatknutých študentov bolo potom prevezených do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg, odkiaľ ich bola väčšina prepustená koncom roku 1942, zvyšok potom v januári 1943. Z týchto 1200 študentov neprežilo útrapy koncentračných táborov 35. Ústredný zväz československého študentstva vyvíjal po roku 1939 v zahraničí za pomoci československej exilovej vlády aktívnu činnosť, ktorej vyvrcholením bola londýnska schôdza Medzinárodnej študentskej rady v roku 1941, ktorá prijala Vyhlásenie spojeneckých študentov k 17. novembru, ktoré vyhlásilo tento deň Medzinárodným dňom.

Druhá udalosť sa odohrala 17. novembra 1989, kedy pripomienka 50. výročia nacistických represií prerástla v demonštrácii proti československému komunistickému režimu, ktorá začala zamatovú revolúciu. V piatok 17. novembra sa na pražskom Albertovom zišli študenti pražských vysokých škôl. O 15:40 sa na Albertovom nachádzalo približne 500 až 600 ľudí, ale ich počet pomerne rýchlo narastal. Manifestácia začala o 16:00 spevom študentskej piesne „Gaudeamus igitur“ a prejavom Martina Klímy zo zoskupenia Nezávislých študentov. Štátna bezpečnosť (StB) odhadovala počet účastníkov až na 15 000 ľudí, ale ďalší zdroj hovorí o dave až 50 000 ľudí. O 16:40 bola táto časť manifestácie ukončená a usporiadatelia vyzvali na pochod na Vyšehrad k hrobu Karla Hynka Máchu. Časť ľudí chcela ale smerovať na Václavské námestie, kam mali pôvodne demonštrujúci dôjsť, ako hlásal leták vytlačený na manifestáciu. Medzi odhodlanými bol aj poručík ŠtB Ľudovít Zifčák, ktorý bol neskôr pokladaný za mŕtveho študenta Martina Šmída. Na Vyšehrad postupne dorazil dav približne 10 000 ľudí, ktorí úplne zaplnili priestranstvo pred kostolom. O 18:15 bola demonštrácia oficiálne ukončená.

Po skončení oficiálnej časti demonštrácie sa dav neplánovane vydal do centra mesta. Približne 5 000 ľudí pokračovalo smerom na Karlovo námestie. Približne o 19:12 prišiel rozkaz, že sa má dav na vhodnom mieste zablokovať. Policajný kordón zatarasil Most 1. mája, čím zabránil davu odbočiť smerom na Pražský hrad, demonštrujúci preto zahli okolo Národného divadla na Národnú triedu a pokračovali smerom na Václavské námestie. O 19:25 bola kordónom prehradená Národná trieda v priestore Perštýna. Keď bolo čelo demonštrácie zastavené, účastníci si sadli na zem pred poriadkové jednotky. Dievčatá začali spontánne zasúvať za štíty príslušníkov pohotovostného pluku kvety. Keďže sa policajní velitelia obávali opakovania predchádzajúcej situácie z Vyšehradskej ulice, kedy dav uzáveru obišiel, došlo o štvrť hodiny neskôr k uzavretiu ulíc Mikulandskej a Voršilskej, a k zablokovaniu ústupov . Približne 10 000 demonštrantov tak bolo uzavretých medzi dva policajné kordóny. Demonštrujúci pokračovali v pokojnej a nenásilnej demonštrácii za prevolávanie hesiel ako Máme holé ruky. V tejto časti demonštrácie bol ešte demonštrantom umožňovaný jednotlivo voľný odchod.ě volný odchod.

Približne vo štvrť na deväť došlo k zmene situácie, keď už nebolo možné obkľúčenie opustiť a policajný kordón postupujúci smerom od Národného divadla začal priestor zahusťovať Pohotovostný pluk Verejnej bezpečnosti a Odbor zvláštneho určenia (tzv. červené barety) následne začali demonštrujúce surovo biť obušky. boli účastníci demonštrácie vyzývaní na rozchod, jediné únikové cesty viedli skrz tzv. uličky, v ktorých boli demonštranti brutálne bití.[6] Do 21:20 bola týmto spôsobom demonštrácia násilne rozptýlená; na napádanie jednotlivcov či skupiniek prizerajúcich. Nezávislá lekárska komisia neskôr uviedla, že počas zásahu bolo zranených 568 ľudí.

Medzi československé sviatky bol 17. november zaradený už krátko po páde komunistického režimu, a to na základe novelizačného zákona č. 167/1990 Zb. s účinnosťou od 10. mája 1990. Stal sa významným dňom s názvom Deň boja študentov za slobodu a demokraciu.[10] Po rozpade Československa s koncom roku 1992 prevzalo samostatné Česko bez zmien československý zákon. Na základe nového sviatkového zákona č. 245/2000 Zb., s účinnosťou od 9. augusta 2000, bol 17. november vyhlásený štátnym sviatkom pod názvom Deň boja za slobodu a demokraciu. Pre výraznejší odkaz na udalosti z roku 1939 schválila Poslanecká snemovňa v marci 2016 premenovanie štátneho sviatku, novo bol navrhnutý názov „Medzinárodný deň študentstva a deň boja za slobodu a demokraciu”. Tento krok bol kritizovaný niektorými pravicovými opozičnými poslancami a historikmi. Poslanecký návrh zákona nakoniec zamietol Senát a poslanci nedokázali jeho veto v apríli 2016 prehlasovať. Zmena nastala až v decembri 2018, kedy Poslanecká snemovňa schválila zmenu názvu sviatku na „Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva“, čo následne úspešne prešlo aj zvyškom legislatívneho procesu. Novelizačný zákon č. 48/2019 Zb. nadobudol účinnosť 15. februára 2019.

Samostatné Slovensko prijalo už krátko po svojom vzniku vlastný sviatkový zákon č. 241/1993 Z. z., účinný od 27. októbra 1993, kde bol 17. november zaradený medzi slovenské sviatky ako pamätný deň pod názvom Deň boja proti totalite (slovensky Den boja proti totalite).[16] Štátnym sviatkom s názvom Deň boja za slobodu a demokraciu (slovensky Deň boja za slobodu a demokraciu) sa stal na základe zákona č. 442/2001 Z. z., účinného od 15. novembra 2001.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org

.