Báthoryovci – uhorský šľachtický rod, ktorý vlastnil rozsiahle majetky v Uhorsku a Sedmohradsku. Rod je historicky doložený už od roku 1250.  Podľa legendy, jeden z prvých členov rodu Vita Gutkeled zabil draka, ktorý žil v močiaroch a lovil miestne obyvateľstvo. Vita ho zabil  troma ranami kopie. Na oplátku za to dostal zámok. V erbe rodu sa tak nachádzajú tri dračie zuby. Najvýznamnejšie postavenie v strednej Európe dosiahol rod Báthory na konci 16. a začiatkom 17. storočia za Štefana Báthoryho a kniežat Gábora a Žigmunda. Zastávali významné administratívne a duchovné pozície. Štefan Báthory patril k najvýznamnejším poľským kráľom. Rod sa v priebehu 14. storočia rozdelil do viacerých vetiev.

 

Predkovia starobylého rodu žili pôvodne v Nemecku. V 11. storočí prišli na územie Uhorska. Usadili sa v lokalite Báthor (dnešné Maďarsko). Rod sa delil na dve vetvy: ečedskú (Ecséd) a šomjonskú (Somjón). Najvýznamnejšou osobnosťou rodu bol palatín Štefan Bátori, ktorý pochádzal z ečedskej vetvy od cisára Ferdinanda I. dostal do užívania a správy hrad Devín a jeho okolie. Zomrel bez potomka. Správa panstva hradu prešla do rúk jeho brata Andreja. Prvým majiteľom Devínskeho hradu z rodu Bátoriovciov sa stal Štefan III., ktorý bol hlavným županom v Zalskej a Temešskej stolici a kapitánom Dolného Uhorska, od roku 1518 uhorským palatínom. Po bitke pri Moháči a potlačení Dóžovho povstania dostal od cisára Ferdinanda hrad Devín a okolie do dedičnej držby.

 

Hádam najznámejšou z rodu bola Alžbeta. Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat.

 

Manžel František Nádašdy bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vás, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti Osmanom, medzi nimi bol známy ako „čierny bej“. 3. januára, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Thurzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.

 

Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo Vranove 8. mája 1575. Manželia boli rôzneho vierovyznania. František si ponechal evanjelické a Alžbeta bola protestantka. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku 1604 sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho. 13. júna 1604 boli zasnúbení v Kerestúre, na hostine bol prítomný aj palatín Juraj Thurzo, ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Thurzova matka Katarína Zrínska bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom. Strýko Alžbety Bátoriovej Štefan Bátori (pochádzal zo somlyóovskej línie, bol bratom jej matky) bol poľským kráľom.

 

K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným upírrskym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym). Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 – 1610. Obyvatelia ju tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom.

 

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, sk.wikipedia.org