RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc.bola slovenská astronómka a fyzička.

 

* 29.06.1916 (Radošovce)                     + 06.10.1979 (Vyšné Hágy)

 

Narodila sa v Radošovciach., okres Senica v rodine obchodníka. Po absolvovaní učiteľského ústavu pôsobila ako učiteľka na meštianskych školách (1936-1944), pričom sa stále zaujímala o astronómiu. Od roku 1944 pracovala na Astronomickom observatóriu na Štrbskom Plese. Diaľkovo absolvovala štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1950). Od roku 1958 bola riaditeľkou Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.

Zaoberala sa metodikou a interpretáciou pozorovaní Slnka, rozkladaním premenlivých javov na Slnku a ich vzťahmi k cyklickým zmenám slnečnej aktivity. Publikovala vyše 20 vedeckých odborných prác doma i v zahraničí, aj nespočetné množstvo populárno-vedeckých článkov. V rokoch 1946-1953 objavila päť nových komét. V rokoch 1962-1974 pôsobila ako predsedníčka Slovenskej astronomickej spoločnosti. Spoločensky sa angažovala v ženskom a mierovom hnutí. Bola členkou ÚV SZŽ (1964-1974), členka Svetovej rady mieru (1960-63). Za výsledky vo vede a v spoločenskej angažovanosti bola významenaná Československou cenou mieru, Keplerovu medailou ČSAV, Koperníkovou medailou ČSAV, Radom práce.

 

 

Systematicky sa venovala pozorovaniu meteorov, predovšetkým rojových. Zbierka snímok vydaná v roku 1946, a to vyše 11 000 meteorov na 10 000 snímkach – priemerná expozícia 1 meteoru 30 hodín, bola v období povojnových rokov najpočetnejšia na svete po harvardskej zbierke.

Najvýraznejšie pozorovateľské úspechy dosiahla pri objavoch komét. Ako vedecká pracovníčka sa preslávila práve objavom piatich nových komét, z ktorých tri pomenovali po nej.

V rokoch po 2. svetovej vojne sa spolu s pracovníkmi observatória na Skalnatom Plese – Antonínom Mrkosom, Ľuborom Kresákom, Antonínom Bečvářom a Margitou Vozárovou-Kresákovou – systematicky venovala hľadaniu nových komét. Ich úsilie prinieslo mimoriadne výsledky. Zo 70 komét objavených v rokoch 1946 – 1959 na celom svete, pripadlo 18 na observatóriá  na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte. Observatórium MtPalomar v USA zaznamenalo 13 objavov a ostatné svetové observatóriá po 5 alebo menej. Pracovníci ústavu si pripísali na svoje konto plné dve tretiny všetkých vizuálnych objavov vrátane tých, ktoré bolo možné pozorovať len z južnej pologule. Medzinárodný ohlas týchto objavov bol výnimočný. Na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Ríme v roku 1954 bolo Československo, vďaka objavom zo Skalnatého Plesa, vyhlásené za kometárnu veľmoc.

Prvou kométou tatranskej série bola kométa 1946 II Pajdušáková – Rotbart – Weber objavená 30. mája 1946 zo Skalnatého Plesa, poslednou kométa 1959 IX Mrkos objavená  3. decembra 1959 z Lomnického štítu. Podľa dostupných prameňov tri z objavených komét boli krátkoperiodické. Kométa P/Honda – Mrkos – Pajdušáková má obežnú dobu len niečo cez 5 rokov a pravdepodobne súvisí s meteorickým rojom Alfa Capricorníd. Kométa P/Tuttle – Giacobini – Kresák patrí ku kométam, ktoré dlhšie obdobia pokoja prerušujú náhlym nečakaným zvýšením jasnosti. V roku 1973 zvýšila svoju jasnosť pri dvoch výbuchoch prechodne až 4000-násobne. Pri tejto kométe, ako aj kométe P/Perrine – Mrkos, išlo o objav dávno stratených periodických komét nepozorovaných od začiatku storočia. Najkrajšou z tatranských komét bolo nesporne kométa 1957 V Mrkos. Vytvorila široký prachový chvost a štruktúrou plazmového a prachového chvosta pripomínala kométu Hale-Bopp. Spolu s kométou 1955 III Mrkos bola nájdená voľným okom v súmraku v blízkosti Slnka. Vzájomná poloha dráhy kométy 1954 III Vozárová  a Zeme umožnila pozorovať pomerne vzácny anomálny chvost. Vzniká ako priemet väčších častíc vypudených z kométy smerom ku Slnku v rovine jej dráhy, ktoré vzhľadom na ich veľkosť tlak žiarenia nie je schopný premiestniť do hlavného chvosta mieriaceho od Slnka.

Observatóriá na Skalnatom Plese a na Lomnickom Štíte získali svojimi atlasmi hviezdnej oblohy a objavmi komét svetové uznanie. Je nesporné, že svojimi schopnosťami k tomu prispela aj ona. Už ako vedecká pracovníčka sa pričinila aj o zavedenie pozorovania a určovania polôh asteroidov. Vo funkcii riaditeľky Astronomického ústavu SAV sa venovala štúdiu atmosféry Slnka, periodicity a variability slnečnej činnosti. Zaoberala sa metodikou a interpretáciou pozorovaní Slnka, rozkladaním premenlivých javov na Slnku a ich vzťahmi k cyklickým zmenám slnečnej aktivity.

Okrem obetavého a úspešného pozorovania širokého spektra astronomických javov sa do značnej miery zaslúžila o popularizovanie astronomických javov pri rozvoji amatérskej astronómie na Slovensku. Publikovala viac ako 20 pôvodných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko-popularizačného charakteru o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch.

Bola úspešnou školiteľkou, ktorá vychovala viacerých vedeckých pracovníkov. Popri rozmanitej práci a aktivitách sa výrazne angažovala aj v mierovom a ženskom hnutí.

 

vzdelanie

1929 – 1935 reálne gymnázium, Kláštor pod Znievom
1935 – 1936 súkromný učiteľský ústav (získala kvalifikáciu pomocnej učiteľky)
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, štúdium astronómie popri zamestnaní
1950 titul RNDr.
1966 vedecká hodnosť CSc.
Pôsobenie:

1936 – 1937 učiteľka na ľudovej škole, Vinosady
1937 – 1939 učiteľka na ľudovej škole, Slepčany
1939 – 1940 učiteľka na meštianke, Štiavnik
1940 – 1942 učiteľka na meštianke, Brevnište
1942 – 1944 učiteľka na meštianke,Trenčianska Teplá
1944 – 1953 Štátne observatórium (tu vykonávala najskôr technické práce), Skalnaté Pleso
1953 – 1979 Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica; v rokoch 1958 – 1979 bola jeho riaditeľkou
1955 – 1960 členka ÚV Socialistickej akadémie vied
1961 – 1973 členka Svetovej rady mieru
1962 – 1974 predsedníčka Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV
1964 – 1974 členka Slovenského zväzu žien
1967 členka Medzinárodnej astronomickej únie (IAU)
1967 členka Komisie pre žiarenie a štruktúru slnečnej atmosféry

Dátum objavu a medzinárodné označenie objavených komét – definitívne meno
30. 5. 1946 1946 II Pajdušáková – Rotbart – Weber
13. 3. 1948 1948 V Pajdušáková – Mrkos
6. 12. 1948 1948 XII P/ Honda – Mrkos – Pajdušáková
4. 2. 1951 1951 II Pajdušáková
3. 12. 1953 1954 II Pajdušáková

Ocenenia:

1956 Rad práce
1971 Československá cena mieru
1973 Keplerova medaila ČSAV
1973 Koperníkova medaila ČSAV
1974 Zlatá plaketa Slovenského zväzu žien

tvorba

1956 O slnku a vzniku slnečnej sústavy (Materiály o výchove k vedeckému svetovému názoru v astronómii)
1958 Pred letom na Mesiac

 

Lovkyňa komét zo Záhoria – Ľudmila Pajdušáková

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, www.osobnosti.sk, www.skaw.sk, Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980; www.astroportal.sk; www.mat.savba.sk; spracovala Viola Tóthová