Historické výstrely pri dedine Dojč

„Najistejšia cesta k ukončeniu vojny je prehrať ju.“
Tento citát Georga Orwella sa v sobotu kúsok od záhoráckej dedinky Dojč, naplnil hneď dva krát.
Húf nadšencov vojenskej histórie pod réžijnou taktovkou osvedčených organizátorov niekoľkých recesistických akcií v Dojči, nedbajúc na financie, čas, i námahu, nám opäť ukázal, ako sa takéto akcie robia.
Už dlhšiu dobu nevychádzam z údivu, čo všetko sa dá v rámci obce urobiť, ak sa chce.
„Historické výstrely pri obci Dojč“ dostala názov akcia, na ktorú sme sa s rodinou išli pozrieť. Hneď pri príjazde do priestoru bolo jasné, že organizácia je opäť na vysokej úrovni. Parkovanie na pokosenej lúke jedna radosť, mobilné WC a umyváreň, bola samozrejmá. Vstupné jedno euro bolo skutočne symbolické, keď uvážim kvalitu toho, čo sa tu dialo.
Postarané bolo i o klasické občerstvenie, na ktoré je našinec zvyknutý, cigánska, pivo, kofola a po privítaní sa s priateľmi a pani starostkou sme vyrazili na prvú obhliadku. V priestore pre verejnosť mali postavené tábory obe znepriatelené skupiny. Červenoarmejci a partizáni na začiatku, ďalej viali zástavy Nacistického Nemecka. Ukážka okopu obsadeného príslušníkmi Wehrmachtu, sem tam nejaký „esesák“ ba dokonca i skupinka Hitlerjugend, ktorej najmladší vojak so sebou vláčil pancierovú päsť. Skutočne, členovia týchto historických skupín mali rekvizity dovedené k dokonalosti, nechýbal ani obraz Führera, takže fotografia skupiny Nemeckých vojakov pri ich poľnom stane, upravená na čierno bielo, by mohla kľudne figurovať, ako originálna fotka z východného frontu.
Okrem týchto dvoch zoskupení armád, sa v priestore pohybovala i skupina Hlinkovej Gardy v čiernych uniformách a samozrejme v dobových civilných šatách oblečení partizáni. Všetci vyzbrojení puškami, pištoľami, samopalmi, guľometmi a podobnými smrť a skazu prinášajúcimi nástrojmi. Do oka každému musela padnúť i parádne zrekonštruovaná a funkčná vojenská technika.
Moderovania sa ujal, ako inak, Peter Konečný. Akcia sa skladala z dvoch scenárov
– likvidácia partizánov nemeckou jednotkou a následné vyvraždenie civilného obyvateľstva
– ústupové boje Nemeckej armády a ich eliminácia, Červenoarmejcami a partizánmi.
Veľmi dobre pripravený scenár i s rekvizitami ukázal, ako civilné obyvateľstvo pri poľných prácach privítalo, alebo muselo privítať, partizánsku skupinu v období SNP a po následnom príchode Hlinkovej gardy a Nemeckej jednotky bola skupina partizánov zlikvidovaná, zajatá a spolu s civilným obyvateľstvom popravená. Boj a následná krutosť situácie bola vyvedená k dokonalosti, kedy popraveným partizánom striekala po výstreloch i krv z tela a pri úteku a bitke bolo treba niektorým hercom ošetriť skutočné odreniny.
Druhé dejstvo bolo opačné. Ustupujúce jednotky Wehrmachtu pri odpočinku boli vypátrané prieskumným lietadlom Červenej armády, s ktorým zviedli boj plný výbuchov a následného zostrelenia lietadla. No radosť Nemcov netrvala dlho, keď ich napadli jednotky Červenej armády a partizánov. Boj bol krátky a krutý, zajatci sa nebrali, nepomohol si ani „zdravoťák“, ktorý ošetroval ranených, a prišlo i na boj muža proti mužovi.
Skutočne bolo na čo pozerať. O akčné scény a výbuchy pyrotechniky nebola núdza.
Po ukončení bojov a spoločnom nástupe všetkých vojsk, bol zavelený rozchod a my, diváci, sme sa mohli bližšie zoznámiť s jednotlivými skupinami. Deti si mohli chytiť pušku, samopal či vliezť si do bojovej techniky.
Čo dodať. Akcia trvala od 13-tej hodiny a odchádzali sme o piatej večer. Ani nám nedošlo, koľko je hodín a skutočne sme sa nenudili. Myslím si, že organizátori urobili jedinú chybu a to zrejme v propagácii, lebo na akciu takéhoto formátu sa malo prísť pozrieť niekoľkonásobné množstvo ľudí.
A ešte jedna vec. Nechápem, ako je možné, že takéto neskutočné parádne nápady vznikajú v jednej malej dedinke na Záhorí. Veď Recesistický Prvý máj a Recesistická spomienka na 17. November, to sú akcie, ktoré nemajú obdobu v celoslovenskom meradle.
Držím Vám, priatelia, palce, nech vám to vydrží a vždy vás budem podporovať.
Janek Kohút,
ministr pro zachvávaní kultúrního dedičstva a tradícii našich predkú ZSSR