Na prví pohľad ide o obyčajnú skupinu, takú akých je u nás i v zahraničí veľa, a neviete si predstaviť, ako by Vás títo „chlapci“ mohli zaujať. No potom prídu na pódium, cítite z nich tú energiu a to, že ich teší pre Vás hrať. Keď k tomu pridáte ešte ich kontroverzný názov, nedá Vám to, neopýtať sa viac.

The Butchers vedú bratia Hushegyiovci, András a János, pričom obaja hrajú na gitaru a v speve sa buď striedajú alebo dopĺňajú. Na basu hrá Tomi Bartha, ktorý tiež vypomáha s vokálmi. Rytmus skupiny udáva na bicie Andrej Jošt. The Butchers sa o pár dní predstavia v skalickom Srdiečko pube v rámci celoslovenskej bluesovej súťaže „Slovakian Blues Challenge 2016“.

Nedá mi neopýtať sa ako ste prišli k názvu Vašej skupiny (pozn. The Butchers znamená v preklade „Mäsiari.“) Do očí bije aj obal Vášho najnovšieho CD. Koho nápad bol názov a image skupiny?
Názov skupiny je spojený s naším priezviskom Hushegyi, ktorý bol na začiatku 20. storočia preložený z nemeckého Fleischberger, čo v slovenčine znamená niečo ako „mäso-hora“, ostatné si treba domyslieť 🙂  Obal nášho nového CD je zase spojený s názvom albumu, ktorý sme ponechali iba The Butchers, chceli sme niečo silné čo je spojené s názvom kapely. Image kapely sa vyvíjal samostatne, nechceli sme na pódiu behávať len v obyčajnom, každodennom oblečení. Chceli sme tomu dodať istú eleganciu.

Aké boli Vaše hudobné začiatky? Koľko rokov spolu hráte a kde skúšate?
Hudobné začiatky môjho brata Jánoša a mňa boli veľmi pestré. Vystriedali sme pár kapiel kým sme sa rozhodli, že by sme mali hrať v spoločnej kapele. V spoločnej kapele sme vedeli využiť naše skúsenosti z predchádzajúcich kapiel, a tiež manažovanie kapely je jednoduchšie ak ste na to dvaja. S Tomim sme sa spoznali až po roku existovania kapely. Andrej sa pridal do kapely v minulom roku v novembri. Môžem dodať, že po dlhšom čase máme veľmi dobrú zostavu. Pracovať s týmito hudobníkmi je radosť. Máme to šťastie, že môžeme skúšať v šamorínskom kultúrnom dome.

The Butchers sa vlastnej tvorby rozhodne nebojí, práve naopak. O tom svedčia už dva albumy, ktoré ste vydali. Kto je tvorca Vašich songov? Alebo vznikajú skôr improvizáciou na skúške? Kto píše texty?
Pri vzniku kapely sme hrali iba prevzaté blues rockové pesničky. Netúžili sme písať vlastné veci, ale po istom čase to prišlo nejako samo a začali sme dávať dokopy naše prvé nápady. Na začiatku som písal pesničky prevažne ja (András). Na vzniku materiálu k druhému albumu sa podieľal aj Jánoš. Tu by som rád spomenul I don´t wanan cry for you, kúsok, ktorý napísal Jánoš, a je jeden z najlepších na CD. Pesničky vznikajú hlavne mimo skúšok, doma počas hrania na gitare. Niekedy sa to celé začína aj niekoľkými slohami, z ktorých vznikne najprv text a potom celá pesnička.

Vaše nahrávky aj živé vystúpenia sú vysoko kvalitné. Beriete hudbu viac ako hobby, alebo by ste sa chceli hudbou živiť a vydať sa na profesionálnu dráhu?
Ďakujeme veľmi pekne za milé slová ohľadom kvality našej tvorby. Hudba pre nás už je viac ako hobby, hranie patrí k našej osobnosti, nedalo by sa bez toho žiť. Bolo by vynikajúce živiť sa hudbou, avšak na Slovensku sa o profesionálnej hudobnej scéne veľmi hovoriť nedá. Momentálne sa z blues rockovej hudby nedá uživiť. Na druhej strane samostatná existencia a aktívne fungovanie kapely vyžaduje isté financie (reklama, štúdio, cestovanie). Sme radi, že sme schopní udržať kapelu funkčnú.

Minulý rok ste sa zúčastnili prehliadky slovenských skupín Slovakian Blues Challenge. Tento rok ste sa opäť dostali medzi vybrané skupiny, ktoré budú súťažiť o postup na European Blues Challenge 2017, ktorá sa uskutoční v Dánsku. Čo by pre Vás znamenala výhra a postup na European Blues Challenge?
Je to pre nás obrovská česť, že sme zase medzi vybratými kapelami. Nemyslíme na výhru ani na to ako nás bude vnímať porota. V prvom rade si ideme zahrať na veľmi dobrú akciu. Pre nás je vždy najdôležitejšie aby si publikum užívalo našu hudbu. Samozrejme ak vyhráme, tak to bude pre nás znamenať veľa.

Barbora Černá
Zdroj: bluesmusic.sk