Dom kultúry v Gbeloch, i keď je krásny a bohatý činnosťou, sa ešte ani zďaleka nepriblížil svojím dobrým menom svetoznámemu opernému domu – milánska La Scala. La Scala hostí najlepších umelcov sveta, kde aj tí naj – najlepší majú pokoru pred touto vychýrenou scénou, a tak sa snažia dostať so seba len to najlepšie. A o to išlo aj u nás, keď sa ôsmeho októbra stretlo v našom kultúrnom stánku už po deviatykrát, desať seniorských speváckych súborov – Luna, Echo Valša, Rubín, Urban, Harmónia, Eném tak, Úsmev, Mužáci a Senior, aby sa po roku pochválili, čo nového zaradili do repertoáru, ako pokročili s intonáciou či frázovaním… či sa len tak stretli, podali si ruky, objali sa, alebo ponúkli pohárom vínka.

 

Nebolo porotcov, nebolo mediálnych štábov, boli si sami divákmi i umelcami, ba i s podporou lóžovo – balkónového publika sa snažili dostať zo seba len to najlepšie… presne ako tí naj naj. A vedzte, boli to výkony hodné pozornosti. A bolo čo počúvať, z čoho si vyberať. Niektoré súbory ostali napriek už bohatým skúsenostiam z takýchto stretnutí, akoby uväznené v zavedených klišé a neprekročili svoj tieň, i keď im v rámci ich vybraného štýlu nejde nič vytýkať. Boli súbory, ktoré pokročili a aj prekvapili dynamikou, nápadmi, ba aj vtipnými či skoro národnými vlastnými textami. A boli aj takí, ktorí vždy prekvapili nekonvenčným podaním a tento rok zasa krok dopredu – a vraj až dva!

 

Treba spomenúť vynikajúceho cimbalistu, tiež niekoľko vynikajúcich harmonikárov hlboko cítiacich dynamiku a celé podanie… až na jedného… ten nebol dobrý, ten bol super. Bravo! Doprevádzanie speváckeho súboru si nevyžaduje ekvilibristiku sólistu, vyžaduje si komplexný pohľad na produkciu, nestačí dobre hrať, treba byť súčasťou nedeliteľného celku… lebo doprovod a súbor – to je jedno telo a jedna myseľ!

 

Teraz troška zo zázemia: vynikajúca… skoro absolútna organizácia. Každý mal svoju šatňu, pridelené a označené miesta pri stoloch, o každého bolo postarané a pri takom množstve ľudu kultúrneho, nebol žiadny časový „zádrhel“, všetko išlo ako po masle. Príjemne a mäkko nasvietené javisko, nevtieravý a pritom zrozumiteľný zvuk, umelci v publiku s úctou mlčali, keď kolegovia na pódiu spievali… a čo kus – to potlesk, nakoniec odmena, ktorá vždy poteší. Na konci každej produkcie malý darček, kytička, stisky rúk a pohladenie a pekný kuk od milej moderátorky Lívie.

Organizátori Mesto Gbely a Správa mestského majetku predviedli kus záslužnej práce a málokto si vie predstaviť, čo to všetko obnášalo v prípravách. Lebo ťažko na cvičisku – ľahko na bojisku a verte, všetci sme dobre a tuho bojovali, však nikto neprehral – len všetci vyhrali!

 

I keď nebolo víťazov ani porazených, bola úžasná atmosféra priateľstva, dobrej hudby a spevu, ale hlavne porozumenia medzi súbormi, dedinami a mestami… no… mohli by sme byť v dnešnej zákernej dobe príkladom mnohým národom! Itner arma silent musae – Keď zbrane rinčia – múzy mlčia. My sme nemlčali – tak  zbrane nerinčali! Jedine tak poháriky o seba… Na zdravie a na život na tejto krásnej Modrej planéte a v našom maličkom meste Gbely!

 

Zdroj: gbely.sk, Pavol Nemec