Legenda klasickej grafiky, medzinárodne uznávaný ilustrátor, maliar a pedagóg  Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, autor fantazijnej imaginatívnej tvorby Albín Brunovský, rodák zo Zohora na Záhorí má výstavu v Bratislave.

Výstavu otvorili 12. januára 2016 v Galérii v Pálffyho paláci na Zámockej ulici 47 v Bratislave, kde potrvá do 5. februára.

Foto: MILAN SOUKUP

 

 

Akademický maliar, grafik, ilustrátor, vysokoškolský pedagóg, Národný umelec

* 25.12.1935 (Zohor)                 + 20.01.1997 (Bratislava)

Akademický maliar, grafik, ilustrátor, vysokoškolský pedagóg, Národný umelec. Narodil sa v Zohore. Absolvoval Vysokú školu  výtvarných umení v Bratislave v roku 1961 na oddelení voľnej grafiky a ilustrácie, ktoré  viedol prof. Vincent Hložník. Koncom päťdesiatych rokov sa Hložníkova škola stala známym pojmom nielen v Československu, ale i v zahraničí. Vynikal svojou umeleckou a grafickou úrovňou i humanisticky angažovanou progresivitou.

Albín Brunovský sa venoval technikám z kameňorytiny, techniky škrabanej litografie, kriedovej litografie. Od roku 1963 sa čoraz viac venoval leptu. Podľa hodnotenia odbornej kritiky patril medzi mimoriadne zjavy slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. O svoje majstrovstvo sa ako pedagóg delil so svojimi študentmi. Pôsobil na VŠMU v Bratislave od roku 1967 ako vedúci oddelenia knižnej tvorby. V roku 1985 bol vymenovaný za profesora a v tom istom roku mu bol udelený titul národný umelec.

Pri písaní biografie Albína Brunovského vzhľadom na jeho rozsiahlu činnosť chcem upriamiť čitateľa len na najvýznamnejšie etapy jeho života a diela. Ucelenú biografiu s ukážkami jeho diela spracovala a knižne vydala Ľudmila  Peterajová pod názvom Albín Brunovský (Tatran 1990). Prvým veľkým úspechom A. Brunovského bola Cena ex aequo – za lept Hudobníci, ktorú dostal na výstave VIII. Mostra internazionale di Bianco e Nero v Lugane 1964. v roku 1965 usporiadal samostatnú výstavu v Bratislave. Získal Cenu Cypriana Majerníka. Ďalšie výstavy mal v Dortmunde, Dusseldorfe, Prahe, Oberhausene.

Preslávil sa okrem iných diel aj metamorfozovanými podobami krajiny, menovite cykom Bella Italia 1-XVIII. V roku 1969 získal cenu Otrano d´ Argento v Taliansku, a Herderovú cenu vo Viedni. Ľudmila Peterajová o ňom napísala: ,,Na vrchole grafického rozmachu, keď  mu už nestačili  dimenzie jednotlivých listov, vyjadroval sa v celých cykloch. Okrem Bella Italia to bol aj cyklus litografii Fantas pána Redouxa (1968) – začína maľovať.“ (Ľ. Pererajová, Tatran 1990).

Brunovský ilustroval knihy, maľoval obrazy. Impulzom k maľovaniu bola objednávka na výzdobu interiéru. Nemaľoval na plátno (až na výnimky), ale na vzácne drevo – perzský orech, pričom využíval aj nedostatky materiálu (praskliny, spoje, suky atď.) A. Brunovský mal širokú škálu námetov. Počínajúc náboženskými cyklus Biblia (1967) cez archeologické po emocionálne. Na výstave v Bratislave (1971) svoje diela predstavil pod názvom ,,Farebné sny“. Svojej rodnej obci Zohoru venoval obraz Prechádzka Záhorím (1972).

Ľ. Peterajová v tejto spojitosti napísala: obraz Prechádzka Záhorím má prelomový význam a stojí na začiatku novej orientácie Brunovského. Záhorie, táto slovenská verzia flámskych manieristov, našlo svojho maliara. Brunovský namaľoval obraz So Zeleninou, ku ktorému v duchu starých majstrov dostával ,,čerstvé modely“

Predstava prírodného raja sa premieta do tvorby súvisiacej s rodným krajom. Prespel k tomu nesporne jeho čoraz častejší pobyt v čarovnom zákutí Záhoria v Tomkách. Tu sa zrodili námety pre jeho diela: Ďakujeme, máme sa dobre (1978), Letná predstava (1979), Brieždenie (1978), Nanebovstúpenie (1979), Záhorie – koniec leta (1977), Letná plavba na Búroch (1987)). Človek, voľne stojaci, ľudia sa objavovali takmer vo všetkých jeho dielach.