Pestrosť tradícií na Slovensku sa najviac prejavuje v období sviatkov. Už zajtra sa začína Veľká noc, najvýznamnejší kresťanský sviatok roka, ktorá so sebou okrem štyroch dní voľna prinesie aj množstvo zvyklostí, jarné lúče a kopec podujatí. Sviatočné chvíle nemusíte tráviť len doma! Inšpirujte sa nápadmi na podujatia, ktoré Vám spríjemnia veľkonočné chvíle. Na Hrade Červený kameň nájdete prehliadky na motívy rozprávky Soľ nad zlato, v Senci deti poteší Veľká noc so Zajkom Hrajkom, v petržalskom Sade Janka Kráľa, vo veľkom parku v Malinove a v Kaštielskom parku v Stupave sa budú hľadať skryté dobroty a vajíčka.

 

„V najbližších dňoch nás čakajú najvýznamnejšie sviatky roka. Čaro Veľkonočných sviatkov môžete zažiť aj pri návšteve podujatí, ktoré nájdete v bratislavskom regióne na každom kroku,“ povedal výkonný riaditeľ KOCR Bratislava Region Tourism Lukáš Dobrocký.

Scénické prehliadky na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Soľ nad Zlato budú pre návštevníkov hradu Červený Kameň pripravené od piatka 14.4. do pondelka 17.4. v čase od 10:00 do 17:00.

Zajtra, 14.4. deti v Senci poteší Veľká noc so Zajkom Hrajkom. Zábavné popoludnie sa bude konať medzi 15:30-18:00 v Space Mania v Senci.

V sobotu 15.4. od 10:00 do 11:30 sa bratislavský Sad Janka Kráľa premení na skrýšu veľkonočných dobrôt.

Prejdite sa v sobotu 15.4. cez cyklomost Slobody v Devínskej Novej Vsi a zavítajte na zámok Schloss Hof, kde pre vás budú pripravené veľkonočné trhy a bohatý sprievodný program.

Stupava pozýva 16.4. do Kaštielskeho parku, kde na vás bude čakať vyše 1000 ukrytých vajíčok. Najšikovnejší hľadači dostanú špeciálnu odmenu. Okrem hľadania vajíčok sa bude maľovať na tvár a budú pripravené aj tvorivé dielničky.

Na Veľkonočný pondelok budú vajíčka skryté aj vo veľkom parku v Malinove. Okrem schovaných vajíčok deti potešia tematické omaľovánky a veselé súťaže.

Dnešný deň je známy ako Zelený štvrtok, ktorý sa vyznačuje konzumáciou zelených jedál ako špenát, kel či čakanka. Zajtra, na Veľký piatok bude vládnuť magická sila zeme. Biela sobota je dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky. Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. V sobotu sa “pálili judáše” – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne.

Na Veľkonočnú nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá. Dievčatá maľujú veľkonočné vajíčka- kraslice, aby ich mohli v pondelok darovať šibačom.

K tradíciám Veľkonočného pondelka na Slovensku neodmysliteľne patrí  šibačka a polievačka – chlapci chodia po domoch, polievajú dievčatá vodou a šibú korbáčom z vŕbového prútia. To, či si návštevníci vyslúžia hostinu a domáce koláče za šibanie korbáčmi alebo oblievaním vedrami plnými studenej vody, závisí od regiónu. Pomyselná hranica rozdeľuje krajinu na západnú a východnú kultúrnu oblasť. Pre západ a stredozápad Slovenska až po Liptov, je typické šibanie korbáčom. Chlapci tu chodia na šibačku v skupinkách, pričom so sebou nosili akýsi skupinový korbáč, ktorý po obchôdzke zavesili na stenu krčmy alebo vystavili priamo v nej. Od dievčat dostanú za odmenu maľované kraslice a farebnú stužku na korbáč. Západ a stred Slovenska sa okrem šibačky vyznačovali aj pochodmi s Morenou, ktoré symbolizovali koniec zimy a vítanie jari.

Viac informácií o aktuálnych podujatiach nájdete na www.gob.sk.