Patróni sakrálnych stavieb na Záhorí: sv. Ondrej (Andrej), apoštol
Patrón kostolov: Koválov, Vysoká pri Morave
Sviatok: 30. november
Roky života: 1. storočie
Význam mena: mužný, odvážny, pevný (gr.)
Emblém: kríž v tvare X, sieť s rybami
.
Svätý Ondrej (Andrej) (gr. Ἀνδρέας, Andreas, t.j. mužný) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra. Keďže bol ako prvý spomedzi apoštolov povolaný Ježišom, východné cirkvi ho zvyknú nazývať svätý Andrej Prvopovolaný. Spolu s Petrom, Jánom a Jakubom Starším patrí do štvorice najobľúbenejších Kristovým učeníkov.
Sv. Ondrej, apoštol, sa narodil v Betsaide, v mestečku na brehu Tiberiadského jazera neďaleko Kafarnauma. Jeho otec sa volal Jonáš (Ján) a jeho mladším bratom bol Šimon Peter. Východní cirkevní spisovatelia nazývajú Ondreja „prvým povolaným“, lebo Ježiš práve jeho povolal ako prvého k apoštolskej práci. Pôvodom bol rybár – ako celá jeho rodina. Detstvo a mladosť prežil v Betsaide a potom, už s manželkou a bratom Šimonom sa usadili v prístavnom meste Kafarnaum. Aj tam sa venoval rybárstvu. Bolo to remeslo namáhavé, ale výnosné. Toto remeslo vykonávali spolu so Zebedejovcami – neskorším apoštolom Jánom a Jakubom a ich otcom.
Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa. Spolu s Jánom, Zebedejovým synom, neskoršie Jánom apoštolom, patrili medzi verných Krstiteľových učeníkov. Keď Ján Krstiteľ raz s nimi stál, videl Pána Ježiša ísť smerom k nim, povedal im: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta“. (Jn 1, 29) Na druhý deň im znova povedal: „Hľa, Boží Baránok!“ Oni sa pohli za Ježišom. Vtedy zostali s ním. Ondrej potom vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša.“ A priviedol ho k nemu. Od toho času Ondrej a Šimon dochádzali k Ježišovi a boli aj svedkami prvého zázraku, ktorý urobil na svadbe v Káne. Z loďky Šimona Petra potom Kristus učil zástupy.
Cirkevní otcovia, najmä sv. Béda Ctihodný, nazývajú Ondreja „privádzačom ku Kristovi“. Okrem toho, že priviedol ku Kristovi svojho brata Šimona Petra, priviedol k nemu aj chlapca s piatimi chlebmi a dvoma rybami pri zázračnom rozmnožení chleba(Jn 6, 1-13) a takisto aj Grékov, ktorí prišli za Filipom s prosbou: „Chceli by sme vidieť Ježiša.“ (Jn 12, 13-25)
Po zoslaní Ducha Svätého žil Ondrej zhruba dvanásť rokov v Jeruzaleme. Potom odišiel pravdepodobne do Bitýnie (M. Ázia), južného Ruska (kmene Skýtov), odtiaľ do Trákie (dnešné Bulharsko a Rumunsko) a nakoniec do Grécka, kde dosiahol najväčšie apoštolské úspechy. Pohanské chrámy zostali prázdne, spustli, ľudia sa dávali krstiť. Podľa tradície ho v hlavnom meste Achájska (južné Grécko) v Patrase na podnet cisárskeho vladára Egea ukrižovali na kríži v podobe písmena X. Nepribili ho klincami, len ho priviazali. Na kríži umieral tri dni.
Okolo roku 356 dal cisár Konštanc preniesť jeho pozostatky do Konštantínopolu. Cisár chcel takto konkurovať Rímu, kde boli ostatky sv. apoštolov Petra a Pavla. Po páde Carihradu v roku 1206 pozostatky sv. Ondreja preniesli do katedrály v Amalfi (južne od Neapolu). V 15. storočí preniesli apoštolovu hlavu do Ríma, kde ju s veľkou úctou uložili v chráme sv. Petra. V roku 1964 však pápež Pavol VI. preniesol túto relikviu do Patrasu, kde je uložená v chráme sv. Ondreja. Sv. Ondrej je dodnes na popredných miestach úcty k svätým, najmä vo východných cirkvách.
Apoštolská činnosť svätého Ondreja
El Greco, Svätí Ondrej a František, 1595 – 1598, olej na plátne, Museo del Prado, Madrid
Po Ježišovom nanebovstúpení sa vydal na apoštolskú cestu. Jeho zastávkami bolo viacero miest: pôsobil medzi Skýtmi na severnom pobreží Čierneho mora a v Achájsku. Podľa cirkevného historika Eusébia (asi 275 – 339) Ondrej pôsobil ako kazateľ v Malej Ázii. Ondrej bol údajne prvým biskupom v Byzancii. Jeho životná púť sa skončila v Grécku, ktoré sa mu stalo osudným. Podľa jednej z legiend tu z ťažkej choroby vyliečil Maximilliu, manželku rímskeho miestodržiteľa Aegea, ktorá z vďaky prestúpila na kresťanskú vieru. Podľa inej z legiend tu odmietol obetovať pohanským božstvám. Nech je skutočnosť akákoľvek, Aegeas ho dal uväzniť. Odsúdili hol na smrť ukrižovaním. Stalo sa to v meste Patras priviazaním na kríž v tvare písmena „X“. Ondrej na kríži trpel údajne dva dni a potom ho obklopil nebeský jas a zomrel. V Patrase bol aj pochovaný.
V roku 357 jeho ostatky však preniesli do Konštantínopolu (podľa inej verzie sa dostali do škótskeho mesta St. Andrews, kde loď stroskotala a námorníci z lode priniesli do Škótska evanjelium) a v roku 1208 do juhotalianskeho mesta Amalfi. Tu dodnes odpočívajú pod oltárom v krypte Baziliky Sant’Andrea, postavenej v arabsko-normandskom štýle. V roku 1462 preniesli relikviár so svätcovou hlavou do Ríma. Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 daroval späť do Patrasu. Relikvie Ondrejovho kríža uchovávali v jednom z kláštorov neďaleko francúzskeho Marseille.
Apokryfné knihy uvádzajä dva spisy nesúce Ondrejovo meno – Skutky Ondrejove (Acta Andreae) a Skutky Ondrejove a Matúšove (Acta Andeae et Matthiae).
Ondrejské legendy
Životné osudy apoštola Ondreja sú bohato popretkávané legendami. Viaceré zachytáva zbierka životopisov svätých tzv. Zlatá legenda. Kvapkami vody zachránil chlapca z horiaceho domu. V Nicei vyhnal sedem diablov v podobe psov, ale tí v inom meste zabili chlapca, ktorého vzkriesil modlitbou. Tiež potrestal diabla, prezlečeného za kurtizánu. Stolovala s istým biskupom. Ondrej prezlečený za pútnika však diabla odhalil a vyhnal ho.
Postava svätého Ondreja našla svoj odraz aj v ľudových tradíciách. Spája sa s ním viacero pranostík. Sviatkom svätého Onreja (30. november) začína obdobie adventu.
Patronát svätého Ondreja
Camillo Rusconi, Svätý Ondrej, 1713 – 1715, mramor, Lateránska bazilika, Rím
Svätý Ondrej je svätcom s jedným z najpočetnejších patronátov spomedzi Kristových apoštolov. Svätého Ondreja si totiž za svojho patróna svolilo viacero krajín, miest a cirkví. Už v 7. storočí sa stal po synode vo Whitby patrónom keltskej cirkvi. Približne v polovici 10. storočia sa Ondrej stal aj hlavným patrónom Škótska. Podľa jednej legendy sa počas boja v 8. storočí zjavil na nebi mrak v tvare písmena X. Škóti boli presvedčení, že na ich strane je svätý Ondrej a dohliada na nich; po víťaznej bitke vyhlásili Ondreja za svojho patróna. Od tých čias škótski bojovníci niesli do bitiek zástavu s bielym uhlopriečnym krížom na čiernom, neskôr tmavomodrom podklade (od 9. storočia je oficiálnym národným symbolom). V deklarácii z Arbroath z roku 1320, ktorou vyhlásilo Škótsko nezávislosť od Anglicka, sa uvádza prestúpenie Škótska na kresťanstvo. Keď v roku 1707 spojením Škótska a Anglicka vznikla Veľká Británia, škótska vlajka s ondrejským krížom sa dostala do vlajky nového štátu.
Uhlopriečne položený tmavomodrý ondrejský kríž na bielom podklade je dodnes vlajkou vojenského námorníctva Ruskej federácie.
Meno svätého Ondreja nesie aj niekoľko rádov a vyznamenaní. Jedným z nich je Rád Zlatého rúna, ktorý v roku 1430 založil burgundský vojvoda Filip Dobrotivý; neskôr v roku 1540 bol založený Ondrejov rad škótskym kráľom Jakubom V. a v roku 1698 Rad svätého apoštola Andreja Prvopovolaného založený ruským cárom Petrom I.
Meno svätého Ondreja nachádzame aj v názvoch mnohých miest, obcí, farností, cikrevných spoločenstiev a pod. po celom svete – v našich končinách je veľmi známym maďarské mesto Szentendre, na Slovensku napr. Ondrejovce; svätý Ondrej je tiež patrónom napr. Košickej arcidiecézy. O popularite svätca svedčí aj nepreberné množstvo jemu zasvätených sakrálnych stavieb; k najvýznamnejším patrí napr. rímska Bazilika Sant’Andrea della Valle.
Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk, http://sk.wikipedia.org
Foto: https://sk.wikipedia.org
.

