Lazárova sobota je kresťanský sviatok, ktorý sa slávi v sobotu pred Kvetnou nedeľou, resp. v sobotu týždeň pred Bielou Sobotou. Spomína sa na Ježišov príchod do Betánie, kde vzkriesil z mŕtvych svojho priateľa Lazára (Jn 11, 1-43). Vzkriesenie Lazára sa oslavuje ako prísľub budúceho vzkriesenia všetkých ľudí a zároveň dôkaz, že Ježiš Kristus je Pánom […]

Read More →

Nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou; v tradičnom zvykosloví Slovenska jeden z dvoch (spolu s nasledujúcou Kvetnou nedeľou) termínov symbolického vynášania zimy a smrti z chotára obce a prinášania jari. Ešte v polovici 20. storočia všeobecne rozšírený obyčaj zhotovenia a oblečenia ženskej (Muriena, Morena, Smrť, Kyselica) či mužskej (Dedko) alebo oboch figurín, ich vynesenie so spevom za dedinu a hodenie […]

Read More →

  Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období. Morena […]

Read More →

Laetare sa nazýva 4. nedeľa pôstu, ktorá dostala názov od úvodnej omšovej antifony Laetare Ierusalem – „Raduj sa, Jeruzalem“: Pretože ide o prvú nedeľu po strede pôstu, má táto nedeľa vyjadrovať nádej na spásu a povzbudiť v období pokánia. Preto i na oltári môžu byť kvety a liturgická farba môže byť ružová. V minulosti na […]

Read More →

Pôstne obdobie je obdobie keď je v cirkvi pôst. Každá cirkev má vlastné pôstne obdobia. . Rímskokatolícka cirkev V rímskokatolíckej cirkvi je obdobie roka liturgicky nazývané pojmom pôstne obdobie umiestnené pred Veľkou nocou a trvá 40 dní – začína sa v Popolcovú stredu a končí sa Piatkom utrpenia Pána. Do pôstnych dní sa v západnom […]

Read More →

Popolcová streda alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.   Názov […]

Read More →

  Hromnice patrili k najvýznamnejším pranostickým termínom. Druhého februára je presne polovica zimy za nami a ľudia verili, že v tento deň sa stretáva magická zimná sila s jarnou. Ľudia napríklad verili, že ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo […]

Read More →

  Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (šiesteho januára) do Popolcovej stredy. Názov je odvodený z nemčiny. Označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.   Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny – prírodnej, alebo aj spoločenskej – a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. […]

Read More →

  Traja králi je označenie mudrcov označených v Evanjeliu podľa Matúša . Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii. Neskôr sa na kresťanskom Západe objavujú […]

Read More →

Nový Rok je sviatok začiatku nového roka a podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 1. januára. V noci z 31. decembra na 1. januára svet oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Podľa iných kalendárov pripadajú oslavy Nového roka na iné dni, napríklad židovský Nový rok, nazývaný Roš ha-šana, pripadá na september gregoriánskeho kalendára. Byzantský Nový […]

Read More →