V nedeľu 7. februára sa v Skalici uskutoční výročná schôdza včelárov z celého okresu, na ktorej odznejú prednášky k uplynulej sezóne a odporúčania k tej nadchádzajúcej. Včelári dostanú aktuálne informácie k možnostiam využívať podporné programy na rozvoj včelárstva, ktoré môžu použiť na nákup technických pomôcok, zariadení na kočovanie a vzdelávanie. Tí, ktorí majú ambície podnikať vo včelárstve vo väčších rozmeroch, môžu využiť Program rozvoja vidieka, ktorý poskytuje dotácie na modernizáciu včelích fariem a spracovania včelích produktov, alebo Program pre mladých farmárov – to sú vlastne nástroje na udržanie pracovných miest na vidieku. Dotačné programy majú však aj svoju odvrátenú tvár – častokrát sa práve kvôli nim vrhajú do chovu včiel aj ľudia, ktorí si myslia, že na ňom rýchlo zbohatnú.  Nedostatok skúseností, premenlivé počasie, choroby a ďalšie faktory však nesú veľké riziká. Preto by každý mal chovať len toľko včelstiev, koľko uživí jeho stanovište a hlavne koľko sám zvládne kvalitne obhospodarovať. Je veľký rozdiel mať malé včelstvo len na potešenie, alebo mať niekoľko desiatok produkčných včelstiev, kde má každé viac ako 60 000 včiel – tam je už potrebná profesionálna dávka rešpektu voči včelám a zároveň veľká zodpovednosť k svojmu okoliu.

Práve zásady správnej včelárskej praxe, predstavenie zootechnických opatrení k eliminácii chorôb, a možnosti zvládnutia rozvoja chovu včiel aj marketingu produktov budú hlavnými témami kurzu chovu včiel, ktorý sa bude konať v Skalici v sobotu 6.2.2016. Viac informácií o kurze nájdu záujemcovia na webstránke www.skalica.vcelari.sk

Ing. Zuzana Juríčková, PhD., Slovenský zväz včelárov

 

Ako môžeme pomôcť opeľovačom

• Včely:

Najlepšie sa im darí v zdravej krajine. Aj keď sa včela vyznačuje tzv. florokonštantnosťou, teda že je verná opeľovaniu jedného druhu kvetov počas určitého obdobia, je pre ňu dôležité najmä rozloženie znášky, teda pestrá potrava po celý rok. Najmä pestovanie krmovín (ďatelina, lucerna, facélia), liečivých rastlín (nechtík, kapucínka), ale aj okrasných rastlín v záhradách, a nepostrekovanie ovocných drevín v plnom kvete má pre ne veľký význam.

 

• Motýle:

Ak si chce niekto priniesť do záhrady radosť z prírody, mal by si vysadiť budleju – motýlií strom. Je to vzrastom malý, až stredný krík, ktorý je celé leto obletovaný motýľmi, ktoré nevedia odolať sladkému nektáru z jeho kvietkov. Pre motýle a iné opeľovače hmyz je však lákadlom aj jednoduchá napájačka na vodu, častokrát len doska s ryhami, alebo pórovitá skala, ktorú budú intenzívne využívať v horúcich letných dňoch. Rovnakú službu však urobí aj niekoľko polienok plávajúcich v sude, ktoré zabránia ich utopeniu.

 

• Solitérne včely:

Zo solitérnych včiel ako sú čalúnice, murárky, pieskárky nemusíte mať strach – majú totiž žihadlo premenené na kladielko. Ocenia, keď im na záhrade necháte miesta vhodné k rozmnožovaniu, alebo im ich priamo vybudujete. Najvhodnejšie sú pre ne polienka s otvormi rôznej hĺbky a priemeru, alebo zväzky vysušených stebiel. Samičky divých včiel si do dierok naznášajú peľ, a nakladú tam vajíčka. Komôrky potom utesnia hlinou, ktorú si odstráni až ich potomok. Aj takýmto jednoduchým spôsobom si môžete zvýšiť úrodu na záhradke.

 

• Čmeliaky

Čmeliaky sú síce dobre ochlpené a tým aj odolnejšie voči zime, ich problémom je však málo vhodných miest na zakladanie hniezd, najmä v intenzívne kosených, alebo inak obhospodarovaných záhradách. Stačí im malý kút, ktorý bude ponechaný „nadivoko“, kde budú mať možnosť využiť dutiny medzi skalami na založenie hniezda, alebo im môžete pomôcť vykopaním jamky, do ktorej vložíte seno a položíte naň starý kvetináč obrátený hore dnom tak, aby bol otvor, ktorý slúži na odvodňovanie na úrovni zeme. Tento ešte môžete zamaskovať kameňmi, ktoré uchránia hniezdo pred dažďom. Čmeliaky sa v takto pripravenom hniezde časom určite usadia.

 

 

Čo možno neviete o včelách medonosných a mede:
• včely zabezpečujú opelenie viac ako 2/3 rastlín používaných na výrobu potravín po celom svete.

• Včely nie sú rýchly letci: priemerná rýchlosť letu  je 15 kilometrov za hodinu. Pre predstavu koľko musia nalietať aby nazbierali jednu lyžičku medu, by to bola v pomere k človeku taká vzdialenosť, že by včela musela  trikrát obletieť zemeguľu.

• Vzhľadom k výskytu včelieho moru a parazitického klieštika vo voľnej prírode dokáže prežiť vyrojené včelstvo len dva-tri roky, potom hynie.

• Prečo je dovozový med v supermarketoch taký lacný? Na Slovensku, ako aj v celej EÚ je sebestačnosť v mede na úrovni 60%. Zvyšok sa musí doviezť. V exportujúcich krajinách v snahe vyprodukovať počas sezóny čo najväčšie množstvá medu odoberajú med ešte nevyzretý a dodatočne znižujú obsah vody vo vysúšačoch. Takýto med nielen že stráca prirodzené aromatické látky a vitamíny, ale zahrievaním, ktoré má odstrániť kryštalizáciu a uľahčiť prelievanie, sa znižuje aj jeho biologická hodnota.

• Včely majú päť očí. Tri jednoduché oči  v strede hlavy, ktorými rozoznávajú intenzitu svetla, a dve veľké mozaikové oči zložené z niekoľko tisíc drobných očí, pričom každé z nich vníma len určitý malý výsek okolitého sveta. Keďže tieto oči nevedia zaostrovať ako ľudské oko, včela má nižšiu ostrosť videnia, jej výhodou je však veľké zorné pole a schopnosť rýchlo zaznamenávať dynamické zmeny.  Keď pri premietaní filmu ľudské oko nedokáže vnímať 30 snímkov za sekundu jednotlivo, včela by vedela rozlíšiť jednotlivé snímky samostatne.