Výstava Rudolfa Janáka Paralelný príbeh
Výstava prezentuje tvorbu mladého senického autora, ktorý od r. 2008 pôsobí v Prahe.
MgA. Rudolf Janák (nar. 1985) študoval maľbu v r. 2004 – 2008 na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici (prof. Stanislav Balko) a v r. 2008 – 2010 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri významného českého maliara Michaela Rittsteina. Na rodnej pôde absolvoval doteraz iba menšie kolektívne výstavy; závažnejšia sa uskutočnila v r. 2011, kde v Záhorskej galérii v Senici participoval ako účastník medzinárodného projektu ARS 51. V rámci Slovenska sa v r. 2008 – 2010 resp. 2014 zúčastnil ešte niekoľkých skupinových výstav, realizovaných predovšetkým v Bratislave. V tomto smere sa javí pripravované podujatie ako doteraz najvýznamnejšie domáce individuálne vystúpenie autora vrátane odborného spracovania jeho maliarskej tvorby vôbec. Výber diel je pritom sústredený na najnovšiu etapu po r. 2012, ktorá v poslednej fáze o. i. výtvarne reflektuje aj psychické situácie, podmienené ťažkou chorobou. V súhrne jednotlivé, cyklicky koncipované okruhy poukazujú na cestu i výsledky doterajšieho systematického, bytostne maliarskeho zápasu o formuláciu pôvodného autorského názoru, o vyjadrenie umeleckého aj osobného postoja k naliehavým otázkam súčasného človeka a sveta, rovnako i k aktuálnym problémom maľby.
Rudolf Janák svoj výtvarný program od počiatku jednoznačne koncentruje do oblasti voľnej, v prvom rade figurálnej maľby, kde sa usiluje o autentické pohľady v tradičnom vzorci téma a obsah x estetická forma (farba, svetlo, priestor). Jeho záujem sa motivicky orientuje predovšetkým na pálčivú, existenciálne zastrešenú oblasť, v ktorej sa zaoberá absurdnosťou sveta a civilizačnými aspektami, hľadaním identity človeka v sústave sociálnych väzieb, ale aj konkrétnejšie zložitým vzťahom človeka k životnému prostrediu. Tento kľúčový tematický model sa v drvivej väčšine opiera predovšetkým o osobné vízie a predstavy, ktoré pramenia v pocitoch vnímavého a znepokojeného súčasníka; len okrajovo sa dotýka reálneho senzuálneho podnetu. S náročnou myšlienkovou stavbou korešponduje i vizuálna projekcia jeho obrazov, ťažiaca najmä z expresívno-surreálnej schémy a spontánneho, ale pevného, tónovo korigovaného farebného gesta v metafyzicky citovanom priestore obrazu.